Súrny hovor
Na chatu chodievali ľudia rôznych pováh. Boli aj takí, čo sami seba brali veľmi vážne.
A keďže naši chatári boli známi recesisti, takíto "vážení" ľudia boli pre nich vďačným sústom.
Raz sa dostavil dôstojný pán profesor z Prahy a hneď od začiatku rád dával najavo svoju dôležitosť.
Keď po čase začínal byť trošku viac ako náročný, chatár k nemu úctivo prišiel a povedal: "Pán profesor máte súrny telefonát. Volá vás Praha.“
Na tento účel mali na chodbe krásny telefónny aparát s vidlicou ako sa patrí. V tom čase chatári o telefónnom spojení samozrejme mohli iba ak snívať.
Pán profesor opakovane vykrikoval haló, haló a nervózne ťukal do vidlice.
Situáciu pochopil až potom, keď mu ktosi ukázal, že k aparátu nevedú žiadne drôty. Urazil sa ešte viac a hneď na druhý deň odcestoval.
Parent links
Sibling links
- Na chodníčku života
- Alojz Krupitzer — prvovýstupy vo Vysokých Tatrách
- Strechy nad oblakmi
- Biele spálenisko
- Front pod Kopským sedlom
- MVDr. Gabriela Fülöppová (rod. Krupitzerová)
- Osobnosti Kežmarku 20. storočia: Alojz Krupitzer
- Štedrý večer
- Akože inventúra
- Životný príbeh Alojza Krupitzera
- Červené srdíčko z Tater
- Na Petra a Pavla, 1972
- Do Jurgova
- Šlauch
- Šiesty stupeň obtiažnosti
- Fazuľová polievka
- Chata Alojza Krupitzera v Starej Lesnej
Alojz Krupitzer joke Kežmarská chata Vysoké Tatry story