Fazuľová polievka

Bolo to v čase Dedkovho chatárenia pod Sedlom Váhy (pod Rysmi).

Mal vtedy veľmi dobrého kamaráta a pomocníka menom Dežko Palkovič, ktorý pochádzal z Frýdku-Místku a bol to veľký fešák (je na zarámovanej fotke na chate). Po prekonanej detskej obrne mal ľavú ruku nepohyblivú a neovládateľnú tak, že ak nechcel, aby mu vytŕčala do priestoru, musel si ju druhou rukou stále "priklapnúť". Odhliadnúc od toho to bol športový typ, mrštný vraj ako mačka a dokázal so svojimi kamarátmi dokonca aj liezť!

Jedného dňa sa trojčlenná skupina včitane Dedka vybrala zdolať jeden z okolitých štítov, viditeľných z chaty. Nepísaným pravidlom bolo, že jeden musel ostať na chate, kvôli turistom a zároveň sa postarať o výdatný obed pre svojich kamarátov.

Los vtedy padol na Dežka. Len veľmi nerád to prijal, no zachoval sa vynaliezavo. Rozhodol sa z diaľky pozorovať svojich kamarátov v stene a zároveň nezanedbať kuchárske povinnosti. Vo dverách chaty si z horolezckého lana a dosky urobil akúsi hojdačku. Nepohyblivú ruku si priviazal o jednu stranu lana a v druhej ruke držal striedavo ďalekohľad alebo varechu. Keď sa vynáral zo dverí, tak mohol ďalekohľadom pohodlne sledovať kamarátov v stene a silným piskotom ich povzbudzovať. Občas zasa, keď sa vznášal nad sporákom v chate, zamiešal varechou svoju špecialitu — fazuľovú polievku. Takto popri hojdaní, varení a pozorovaní steny mu krásne prešlo pol dňa a keď videl, že kamaráti sa už vyhladovaní blížia, rýchle ešte dochutil polievku octom, lebo to bola fazuľovica na kyslo.

Kamaráti sa nevedeli dočkať, boli hladní, natešený Dežko im už aj nakladal na taniere. Bola to otázka pár sekúnd, keď sa nálada zrútila hlboko pod bod mrazu. Jeden z hladošov si totiž s plnými ústami uvedomil, že polievka chutí — po petroleji! Tri páry očí Dežka prevŕtali vražedným pohľadom. Vynaliezavý kuchár si totiž pomýlil fľaše a namiesto octu polievku dochutil petrolejom.

Hlad je však mocný vládca a kedže na chate uz nebolo zásob, nemohli si dovoliť luxus vyliatia tohto produktu. Voda sa vtedy nosila na chrbtoch až zo Žabích plies a bol to zaslúžene Dežko, ktorý po ňu musel naklusať, zatiaľ čo hladní kamárati pred chatou premývali na veľkom site fazuľu, až kým neusúdili, že je zasa jedlá...

Gabriela Fülöppová
Poprad, Slovakia
April 7, 2004

Parents of this entryParents

Siblings of this entrySiblings

Tagsalojz krupitzerchata pod rysmitatrysoupstory
LanguageSLOVAK Content typeARTICLELast updateOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC