Osobnosti Kežmarku 20. storočia: Alojz Krupitzer

Obálka knihy Osobnosti Kežmarku 20. storočia
Obálka knihy Osobnosti Kežmarku 20. storočia

KRUPITZER, Alojz

HOROLEZEC, UČITEĽ LYŽOVANIA, HORSKÝ VODCA, ZÁCHRANÁR, TATRANSKÝ CHATÁR, AMATÉRSKY MALIAR, PÔSOBIL V KEŽMARKU

(30. december 1910 Vrútky, okres Martin - 7. apríl 1983 Kežmarok, pochovaný je v Tatranskej Lomnici)

Narodil sa v rodine železničiara ako druhé zo šiestich detí. Po presťahovaní rodiny do Spišskej Novej Vsi začal navštevovať gymnázium, ale po určitom čase ho opustil a vyučil sa za obchodníka. Medzitým sa však na svojich častých výletoch do Tatier zoznámil s Gustávom Nedobrým, vtedajším vedúcim horských vodcov, ktorý ho nainfikoval láskou k horám. V rokoch 1930 - 1932 robil A. Krupitzer vysokohorského nosiča a pomáhal pri prestavbe Zbojníckej útulne na chatu tamojšiemu nájomcovi a blízkemu priateľovi Deziderovi Palkovičovi.

Ako 32-ročný sa uchádzal o miesto chatára na vtedy ešte nedostavanej chate pod Rysmi. Spomedzi šiestich uchádzačov bol úspešný a tak sa v júni 1933 po slávnostnom otvorení chaty stal jej prvým chatárom s vlastným vynášaním tovaru. Tu pôsobil aj ako horský vodca, horolezec a člen horskej služby. Pri záchrane ľudských životov zažil veľa nebezpečných situácií, aj v zimnom období, veď na Rysoch strávil dokonca aj jednu zimnú sezónu. V zimnom období absolvoval v Beskydách kurz pre lyžiarskych cvičiteľov a spolu s Františkom Bujakom sa tak stali jednými z prvých lyžiarskych cvičiteľov na Slovensku. Využil to počas viacerých zimných sezón ako inštruktor lyžovania najmä pre hostí hotela Morava v Tatranskej Lomnici.

V roku 1938 prešiel na vtedajšiu Votrubovu chatu, ktorá sa nachádzala v kežmarskom tatranskom chotári nad Bielym Plesom a slúžila skôr ako lyžiarske stredisko. Tu pôsobil až do jej celkového zániku a nasledovne pri využívaní jej stavebného materiálu pre dostavanie blízkej reprezentačnej novej Kežmarskej chaty, na jej výstavbe sa s Kežmarčanmi aktívne podieľal. V roku 1942 sa stal jej prvým chatárom. Bolo to v období vojnových rokov, plných nebezpečenstva, keď bolo potrebné pomáhať mnohým ľuďom hlavne židovského pôvodu, hľadajúcim ochranu pred fašistickým prenasledovaním a utekajúcim cez slovenskopoľské hranice hlavne do Maďarska. Veď práve on dobre poznal tajné chodníčky, najmä v zime cez nestrážené priechody v oblasti Kopského sedla a Zadných Meďodolov. Tu sa nachádzalo jediné miesto v Tatrách, ktorým sa dalo prejsť aj v zime z Poľska a do Poľska. Mnohokrát si počas svojho pôsobenia na chate až zázrakom zachránil svoj vlastný život a život svojich zverencov počas organizovaných hraničných prechodov utečencov.

Ako horolezec, horský vodca a člen horskej služby sa aktívne podieľal na mnohých extrémnych záchranných akciách v Tatrách. Ešte v medzivojnovom období patril k najúspešnejším slovenským horolezcom. Vykonal viacero prvovýstupov — päť je po ňom zaznamenaných v poľských horolezeckých sprievodcoch. Najznámejší je tzv. Krupitzerov komín v Javorovom štíte.

Medzičasom sa Alojz Krupitzer oženil, stal sa otcom dvoch dcér a snažil sa riešiť svoju novú rodinnú situáciu. Pre jeho vzornú prácu a zásluhy pri záchrane ľudských životov bol po oslobodení v roku 1945 poverený Klubom slovenských turistov a lyžiarov vedením Penziónu na Kežmarských Žľaboch, ktorý neskôr slúžil ako rekreačné stredisko školskej mládeže Dukla. V letných mesiacoch slúžilo toto zariadenie ako pioniersky tábor, v zime pre lyžiarske zájazdy stredoškolákov a na jar a jeseň ako Škola v prírode pre základné školy. Tu pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1971.

Nemohol si však nájsť byt v Tatrách. Preto päť rokov po odchode do dôchodku býval na svojej chate v Starej Lesnej. Až v roku 1976 dostal možnosť kúpiť si družstevný byt v Kežmarku, kde býval až do smrti. Vo voľnom čase rád maľoval a sprítomňoval si tatranské scenérie, ktoré si našli ako osobný dar miesto v mnohých kútoch sveta.

Bol držiteľom viacerých významných ocenení, vyznamenaní a čestných uznaní. Medzi inými dostal aj zlatý odznak IAMES. Jeho zásluhy boli priebežne zhodnocované v časopise Tatry, Krásy Slovenska a v ďalších médiách.

Literatúra (výber):

  • BOHUŠ, Ivan, mladší: Tatranské chaty. Tatranská Lomnica : I & B, 2007. 141 s. ISBN 8096901745.
  • HOUDEK, Ivan - BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Bratislava : Šport, 1976.
  • KŘÍŽ, Alexander. Revolučný národný výbor. In: Tatry. 2005, roč. 44, č. 6, s. 31.
  • MRÁZIK, František. Strechy nad oblakmi. Žarnovica (?) : Print Servis, 2006, 153 s. ISBN 8096957732.
  • PISARČÍKOVÁ, Jana. Prvý chatár Chatu pod Rysmi zásoboval čerstvým mliekom. Dostupné na https://mytatry.sme.sk/c/20850606/prvy-chatar-chatu-zasoboval-cerstvym-mliekom.html (17.6.2018)
  • PLICHTOVÁ, Justína. Turisti a horolezci v boji za oslobodenie Československa. In: Tréner. 1975, č. 8.
  • SVIŠŤ, Július. Front pod Kopským sedlom. In: Vysoké Tatry. 1973, roč. 13, č. 5, s. 24.
  • Chata pod Rysmi. Dostupné na: https://www.tatry.sk/chata-pod-rysmi-2/?_ref=45
  • Alojz Krupitzer. Dostupné na: https://vacilando.org/article/alojz-krupitzer
  • Spomienky MVDr. Gabriely Fülöppovej, rodenej Krupitzerovej, dcéry.


Autorom hesla "KRUPITZER, Alojz" v knihe Osobnosti Kežmarku 20. storočia je Gabriela Fülöppová (rod. Krupitzerová), dcéra Alojza Krupitzera. Článok pre publikáciu editoval Milan Choma.

Milan Choma
Gabriela Fülöppová
Poprad, Slovakia
December 20, 2022 ~ December 29, 2022

article

Alojz Krupitzer Kežmarok Vysoké Tatry

Slovak

Comments