Na besede

Bol som na besede v jednom východoslovenskom mestečku. Mala to byť beseda so mnou, o mne, teda o mojej poézii. Pripravené bolo dlhé pásmo poézie a hudby.

Spozornel som už pri prvej recitácii. Miestna recitátorka predniesla báseň, ktorá nebola moja. Bolo to zvláštne, ale povedal som si, že je to miestna špecialita.

Vedel som, ze ide o báseň, ktorú si mi zaslal mailom. Len som nevedel, či je to Čína, Francúzsko, alebo čo vlastne to je. Má to spád, obraz, atmosféru... Až teraz na Vianoce si mi povedal, ze si jej autorom.

Podujatie prebehlo v poriadku. Spokojnej a štastím zapýrenej organizátorky som sa spýtal, kde našli tú prvú báseň. Odpovedala mi, ze na web stránke. Buď sa jej len tak zapáčila, ale skôr ju zrejme považovala za moju. Nakoniec, ja som bol aj tak spokojný.


Milá anekdota, ktorú mi Paľo poslal 9. februára 2003 e-mailom. Doteraz neviem o ktorú z mojich básní išlo!

Pavol Hudák, Tomáš Fülöpp
Poprad, Slovakia
February 9, 2003

Parents of this entryParents

Siblings of this entrySiblings

Tagspavol hudákpoetryauthor
LanguageSLOVAK Content typeBLOGLast updateOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC