Hra s obrom

Spider (pixabay.com)

Pred ohniskom v záhrade je medzi stromom a múrom natiahnutá velikánska pavučina, v strede ktorej sedí jej pyšný majiteľ. Máme spolu takú hru.

Ja mu hodím do siete malinkú smietku. On samozrejme vie, že to nie je muška, ale chce mi urobiť radosť, tak sa lišiacky pričupí, potom k nej bleskurýchle pobehne a dravo ju schmatne naraz do všetkých rúk (on ich nazýva nohami). Tak chvíľku sedí a po očku pozerá, ako sa moja tvár, obrovská živá hmota zapĺňajúca celý jeho obzor, usmieva od jedného konca az po druhý.

Tam sa ale hra blíži ku koncu; pavúk je na love a keby sa so mnou pridlho bavil, tak nechytí ani mŕtvu muchu a umrie od hladu aj so svojou pavúčicou a všetkými nevyliahnutými pavúčatami.

No ešte než odbehne za povinnosťami, ticho čosi zabručí na ospravedlnenie, tú smietku z pavučiny zručne vymotá — a hodí mi ju spať do ruky.

Tomáš Fülöpp
Anderlecht, Belgium
September 6, 2002, October 31, 2002