Zahynul Lew Carpenter
Podtatranské noviny, 24. februára 1994, str. 5V noci na sobotu tragicky zahynul Lewis Carpenter z amerického Seattlu, dobre známy nielen ako lektor angličtiny na Mestskej univerzite v Poprade a kupec gigantickej Leninovej sochy, ktorú zachránil pred roztavením, ale aj ako neobyčajne priateľský a inteligentný človek, jeden z ľudí, akých je na svete málo.
Lew Carpenter patril k tým, ktorí svoj život skutočne žijú, najlepšie sa cítil v kolotoči rôznych podnikov a akcií. "Akonáhle niečo pochopíš, je čas ísť ďalej," hovoril. A tak aj žil. Nikdy nevydržal na jednom mieste. Mal iba jednu záľubu - skúmať ... svet, život, ľudí.
Vyštudoval fyziologické správanie, no zaoberal sa takmer všetkým, bol sedlárom, pekárom, speakerom v rozhlase, chovateľom koní, staviteľom v najnedostupnejších končinách Zeme od Aljašky cez Andy až po južný pól, slúžil na Americkej vojenskej základni v Japonsku, pracoval vo výzvednej službe vo vietnamskej vojne, kde bol ranený. Miloval bláznivé nápady, a tak keď mu ktosi povedal, že popradského Lenina idú predať do zlievární na bronz, rozhodol sa sochu odkúpiť, pretože si povedal, že je to predsa len kus umenia. Ani jemu samému nebolo celkom jasné, čo s Leninom podnikne, ba či sa mu ho vôbec podarí dopraviť do Ameriky, vedel len, že socha nebude zničená. Podarilo sa. A socha komunistického idolu preslávila v Amerike jej tvorcu, Emila Venkova z Pezinku, s ktorým Lew na tento rok pripravoval sériu výstav ďalších sochárových diel na západnom pobreží USA a v Japonsku. Počas svojho pobytu v Poprade Lew Carpenter nadviazal aj mnoho obchodných kontaktov amerických firiem s firmami tatranského regiónu, veľmi si obľúbil Tatry, pivo a bryndzové halušky a bol presvedčený, že sa sem ešte mnohokrát vráti.
Mal som šťastie byť jedným z jeho priateľov a spolupracovať s ním ako tlmočník a reportér, z čoho vyplynuli viaceré články v rôznych časopisoch a novinách. Všetky sa týkali poväčšine Lenina, no v poslednom rozhovore, ktorý som s Lewom urobil tesne pred jeho návratom do Ameriky, však už o Lenina vôbec nešlo. V jeho závere mi povedal čosi, čo snáď Lewisa Carpentera vystihuje najlepšie:
"Poznáš T. S. Eliota?"
Prisvedčil som.
"Poviem ti moje obľúbené verše od Eliota, dobre?"
"Nesmieme prestať hľadať
A koniec našej cesty
Bude doraziť tam
Kde sme začali
A vedieť to po prvý raz"
"To znamená, že musíš pokračovať v snahe porozumieť. A keď porozumieš, KEĎ porozumieš, povieš si: 'Ach, TERAZ už tomu rozumiem!', možno budeš presne tam, kde si bol odjakživa."
46-ročný Lew Carpenter zahynul pri autohavárii cestou do Seattlu, keď asi dve hodiny pred mestom dostal na zasneženej a zľadovatenej ceste šmyk, a v protismere do neho vrazilo iné auto. Popol z jeho tela bude rozprášený nad jeho milovanými horami pri Seattle tak, ako si to prial.
ParentsSiblingslewis evan carpenterseattlecaraccidentstatuevladimir ilyich leninSLOVAK ARTICLEOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC