Odysea plastových kačičiek

Obálka týždenníka Formát č. 31/2004
Obálka týždenníka Formát č. 31/2004

Boli časy, keď som bol taký malý, že mi vo vani z vody trčala len hlava - a aj to len od spodnej pery vyššie. Vtedy som sa často hrával s plávajúcimi kačičkami zo žltého plastu. Vďaka mojej predstavivosti plávali po pirátskych moriach, kde som im rukami vyrábal gigantické vlny a zákerné ľadovcové kryhy z plávajúcich zvyškov peny do kúpeľa. Avšak nie všetky plastové kačičky majú to šťastie hojdať sa s deťmi v bezpečí vane s príjemne teplou vodou.

Veľká odysea

V januári 1992 sa z nákladnej lode smerujúcej z Hongkongu do západoamerickej Tacomy, zrútilo do mora dvanásť kontajnerov. Nehoda sa stal tesne pod štyridsiatym piatym stupňom severnej zemepisnej šírky, v blízkosti medzinárodnej dátumovej hranice. Jeden z kontajnerov sa rozpadol a vlny čoskoro posialo 29-tisíc hračiek. Posádka mala v silnej búrke iné starosti, než loviť úbohé kačičky z rozbúrených vĺn. A tak sa obrovská flotila vynikajúcich plavcov - žltých kačičiek, ale aj červených bobríkov, modrých korytnačiek a zelených žabiek - vydala na odyseu šírošírym Tichým oceánom.

Niekoľko stoviek gumených moreplavcov ešte v novembri 1992 zakotvilo na divokom pobreží južnej Aljašky, tritisíc kilometrov od miesta havárie. Iní malí dobrodruhovia sa vydali do teplejších končín, na Havajské ostrovy.

Ďalší sa na obrovskom kolotoči severopacifického kruhového prúdu previezli k Japonsku, potom zasa okolo miesta, kde vypadli z lode, aby po troch rokoch a 25 tisíckach kilometrov priplávali na pobrežie amerického štátu Washington, do oblasti, kam vlastne pôvodne smerovala ich loď.

Ostala však početná skupina nezdolných kačičiek, ktorej sa dobrodružstvá vôbec neprejedli. Putovala priamo na sever, aby napriek tamojším ničivým búrkam, ktoré sú vážnou hrozbou aj pre najmodernejšie plavidlá, koncom roku 1995 preplávala medzi Áziou a Amerikou cez Beringov prieliv za polárny kruh. V Severnom ľadovom oceáne boli celých päť rokov striedavo uväznené medzi ozrutnými praskajúcimi ľadovcami, alebo zamrznuté v pomaly driftujúcich kryhách.

Istý počet uzimených kačičiek však nakoniec predsa len unikol ľadu, zvedavým ľadovým medveďom a popleteným mrožom, aby okolo severného pobrežia Kanady a Grónska šťastne pokračoval v plavbe v poradí do tretieho, Atlantického oceánu a na Island.

Ani tam však nezostali všetky. V roku 2001 preplávali nad miestom, kde je od roku 1912 potopený Titanik. Curtis Ebbesmeyer, penzionovaný oceánograf zo Seattlu, ktorý už roky sleduje púť neohrozených kačičiek, na základe počítačových simulácií predpokladá, že približne tam sa skupina znovu rozdelila.

Niekoľkostočlenná frakcia sa obrátila k Novému Anglicku na východnom pobreží USA. Ďalšia skupina sa pravdepodobne vybrala ďalej na východ - cez Atlantik do starej Európy. Skúsení morskí vlci - krehké káčatká, ktoré Ebbesmeyer pre ich rýchlosť prezýva "hyperkačky", už dobývajú európske brehy.

Bohužiaľ, nie je možné určiť presné miesto - môže to byť rovnako dobre na írskom pobreží ako na škandinávskom. Ich výrobca, firma The First Years z amerického štátu Massachusetts, sľubuje obligácie v hodnote sto dolárov za každého objaveného stroskotanca.

Odkaz pre vedcov

Napohľad detinský príbeh. Jednako však oceánografovia priznávajú, že im dobrodružná plavba kačičiek poskytla mnoho veľmi cenných informácií o takzvaných povrchových prúdoch oceánov. Znalosť oceánskych prúdov je dôležitá nielen z hľadiska námornej dopravy, ale aj počasia, biológie, evolúcie a klimatických zmien. Vedci ich skúmajú pomocou špeciálnych označkovaných fľaštičiek. Podobné podujatia, ktoré si často vyžadujú satelitnú navigáciu, sú však finančne náročné. Okrem toho, len málo vedeckých projektov pracuje s viac než tisíckou takýchto bójí.

Oceánológovi Dr. Ebbesmeyerovi napadlo využiť predmety, ktoré do mora spadli náhodou. V takých prípadoch sú často k dispozícii desiatky tisícok objektov a ich počiatočná poloha, dátum i poveternostné údaje sa dajú zistiť zo záznamov v lodných denníkoch. Ebbesmeyerovi a jeho kolegovi Jimovi Ingrahamovi pomáha asi tisícka nadšencov roztrúsených po celom svete, ktorí prečesávajú pláže a hlásia každý nález.

Obrovské lode prepravia vo svetových moriach ročne 100 miliónov kontajnerov, z ktorých každý je veľký ako nákladiak. Napriek tomu, že preprava je pomerne lacná, konkurencia a honba za ziskom často spôsobí, že sú kontajnery naskladané do výšok vežiakov, ktoré často strácajú stabilitu. Odhaduje sa, že sa ročne v oceánoch stráca až 10-tisíc kontajnerov. "Je neuveriteľné, čo všetko v oceánoch pláva," hovorí Ebbesmeyer, ktorý medzičasom sledoval plavbu tristo miliónov súčiastok stavebníc Lego, 34-tisíc hokejových rukavíc, dáždnikov alebo 15-metrovej nosnej rakety amerických vzdušných síl. Ebbesmeyer tvrdí, že tenisky putujú po moriach asi desať rokov. Keď sa do oceánu dostalo 80-tisíc párov tenisiek Nike, ešte po roku ich bolo možné použiť. Jediným problémom bolo nájsť zhodný pár, pretože firma Nike im pred dopravou nezviazala šnúrky.

Prepojené oceány

Málokto si uvedomuje, že oceány sa pohybujú a to, čo sa prihodí na jednom mieste, závisí od udalostí na mieste úplne inom. Nadšenci, ktorí sa zaoberajú hľadaním zvláštnych predmetov na plážach celého sveta, už našli aj starších "námorníkov" ako kačky, napríklad loptu z plastu s kresbami starými 40 rokov, ale aj fľaše a taniere z 19. storočia.

Vďaka plávajúcim objektom hnaným morskými prúdmi, vetrom a vlnami, sa rozšírilo mnoho rastlinných i živočíšnych druhov z kontinentov na kontinenty alebo izolované ostrovy. Semená niektorých tropických rastlín ostávajú životaschopné aj po tridsiatich rokoch strávených v morskej vode. Leguány žijúce na ostrove Fidži pravdepodobne precestovali tisíce kilometrov prichytené na plávajúcich kmeňoch stromov z Južnej Ameriky. Ako prirodzené plavidlá slúžili aj pemza, láva či kokosové orechy. V súčasnosti je táto migrácia intenzívnejšia, pretože viac než polovica plávajúcich objektov, na ktorých drobné živočíchy a rastliny cestujú, má umelý pôvod, a tak dochádza k neprirodzenému prekrývaniu biotopov.

Podobné teórie vysvetľujú aj dávne ľudské osídlenie tak osamelých miest, ako napríklad Veľkonočný ostrov, Havajské ostrovy, alebo Tahiti. Expedície ako Kon-Tiki a Ra slávneho Thora Heyerdahla dokázali, že aj primitívne a takmer neovládateľné plavidlá juhoamerických Indiánov či starých Egypťanov boli schopné sa mohli plaviť cez oceány vďaka prevládajúcim sezónnym vetrom a oceánskym prúdom.

Plasty a jedy

A nie všetko, čo sa náhodne objaví v moriach, sú neškodné hračky - aspoň tretina kontajnerových lodí vezie škodlivé materiály. Kapitán Charles Moore z Kalifornie viedol niekoľko expedícií k dvom mimoriadne znečisteným oceánskym vírom. Vedeckú komunitu prekvapil zistením, že na každý kilogram planktónu sa tam nachádza šesť kilogramov plastov. Rozdrobené na čoraz menšie a menšie kúsky sa plasty podľa Moora "vtierajú do samotného začiatku potravinového reťazca".

Väčšie kusy, najmä tie farebné, sa stávajú korisťou albatrosov a iných vtákov alebo rýb. Z 28-tisíc kusov plastiku, ktoré analyzoval v jednom z vírov, bolo len 83 farebných. Zvyšok bol zrejme rozhryzený, pretože zvieratá si plast pomýlili s krevetami (niektoré z Ebbesmeyerových kačičiek sa napríklad našli vo vydrích hniezdach).

Plastická hmota sa správa ako špongia vďaka chemikáliám, ktoré majú estrogénnu povahu. Moore sa preto obáva, že "meníme pohlavie oceánu a jeho obyvateľov", že ich feminizujeme. Sú známe nálezy samičích párov čajok a je možné, že ide práve o dôsledok plastov v ich strave. Obzvlášť znepokojivé je, že tento potravinový reťazec siaha až ku človeku.

Sporné nálezy

Niektorí odborníci, aj kapitán Moore, sú voči budúcich nálezom Ebbesmeyerových kačičiek skeptickí. "Myslím si, že ľudia sotva nájdu celé kačičky," tvrdí kapitán s presvedčením, že plast sa medzičasom určite rozpadol. "A ak nie, bude veľmi krehký," predpovedá. "Nálezcovia ich budú musieť lepiť dohromady, ak si budú chcieť uplatniť svoj nárok na odmenu." Do rúk doktora Ebbesmeyera sa však ešte v lete 2003 dostal bledočervený bobrík. "Bol dosť ohybný, iba vyblednutý," povedal s uspokojením. "Na týchto hračkách je pozoruhodné to, ako veľmi sú húževnaté." Žiadny z dosiaľ ohlásených atlantických nálezov zatiaľ nie je dokonale presvedčivý. Mnoho ľudí poskytuje falošné údaje alebo kačičky inej výroby. Ale už v roku 1995 sa na Floride objavil bobrík, ktorý mohol pochádzať z pôvodnej skupiny. Ebbesmeyer dostal vierohodné hlásenie o korytnačke, žabke a kačičke, avšak ani jednu z hračiek mu nálezcovia neposlali, aby ich preskúmal.

V júli 2003 sa veľmi pravdepodobne našla pravá kačička a korytnačka na pobreží severoamerického štátu Maine. Obe hračky mali nápis "The First Years", ale nálezcovia sa o ich cene dozvedeli až neskôr, keď si v rádiu vypočuli reláciu o práci Ebbesmeyerovej práci. V auguste 2003 sa na pobreží škótskych Vonkajších Hebríd našla zelená žabka, avšak nálezca nevedel, aká je vzácna, a tak ju nevzal so sebou.

Dovolenkári, hľadajte kačičky!

Keď sa najbližšie pôjdete opaľovať niekde na pláž, preskúmajte občas obzor. Podľa osvedčeného vzoru morských korábov by sa najprv mala objaviť hlávka, krátky krk, a nakoniec bacuľaté telíčko. Alebo si prezrite piesok okolo vás. Dr. Ebbesmeyer mi v polovici júla potvrdil, že mnoho týchto hračiek už leží na európskych plážach. Po čase ich buď zasype piesok, stanú sa korisťou živočíchov, alebo ich slnko rozsuší na prach. Červené bobríky a žlté kačičky vraj v morskej vode rýchlo vybledli. Modrým korytnačkám a zeleným žabkám sa farba veľmi nezmenila. 

Niektoré pravdepodobne plávajú dodnes. Namiesto bezpečnej vane s teplou vodou sú už dvanásty stratené v nezmerných diaľavách oceánov, vystavené napospas slnku, vetru, slanej vode a divokým vlnám. Na mori strávili toľko času, že sa môžu zaradiť medzi také cestovateľské legendy, akými boli Odyseus, James Cook, alebo Fernão Magalhães. Nepotopiteľné hrdinky, so stále rovnako šťastným výrazom v tvári. Ktovie - možno ďakujú osudu, že sú slobodné a na skutočnom mori. Veď čo my ľudia vieme o snoch žltých gumených kačičiek?

Príbeh hračiek

Osud hračiek firmy The First Years inšpiroval ďalšiu odyseu plastikových kačičiek. Od roku 2001 putujú po svete stovky iných žltých plastových kačičiek, každá s presným označením. Každý nález treba oznámiť na webovej stránke: http://www.ifoundaduck.com/, kde postupne vznikajú podrobné štatistické údaje a mapy ich ciest. Nálezcovia potom kačičky nechávajú na dobre viditeľnom mieste, kde ich nájde zasa niekto iný, a tak ďalej.


Článok publikovaný 2. augusta 2004 v týždenníku Formát č. 31/2004. Rukopis je na tejto stránke.

00001_odysea_plastovych_kaciciek_format_31-2004_obalka_resized.d20201109-u224316.jpg
00002_odysea_plastovych_kaciciek_format_31-2004_p74_resized.d20201109-u224319.jpg
00003_odysea_plastovych_kaciciek_format_31-2004_p75_resized.d20201109-u224319.jpg
00004_odysea_plastovych_kaciciek_format_31-2004_p76_resized.d20201109-u224319.jpg

article, gallery

ocean migration plastic duck waste toy current float

Slovak

Comments