Normalizácia

Po šokujúcom vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktoré propaganda odôvodňovala ako zamedzenie kontrarevolúcie, sa začala vládnuca strana spamätávať a po tzv. „Pražskej jari“ sa opäť sprísňovali naše životné podmienky.

Obnovila sa cenzúra, začalo sa s prenasledovaním „nežiadúcich protisocialistických živlov“, alebo kolaborantov s kontrarevolúciou.

Rok po invázii sovietskych vojsk, začal platiť ľudovo nazvaný „obuškový zákon“, oficiálne “prechodné opatrenia, potrebné na upevnenie a ochranu verejného poriadku“. Bol schválený len deň po prvom výročí okupácie. Umožňoval legálne prenasledovať ľudí, ktorí nesúhlasili s odklonom od politiky Pražskej jari. Demonštrácie vo viacerých mestách, ktoré výročie sprevádzali, boli použité ako zámienka na zostrenie postihov voči nespokojným obyvateľom.

Pamätám sa, že 21. augusta 1969 sme sa z okna bytu tety Didó v Košiciach, ktorý bol na 8. poschodí, pozerali na oproti stojaci Tuzex, pri ktorého múre bolo presne rok predtým sovietskymi vojakmi zastrelený jeden z civilistov. Ľudia tam zapaľovali sviečky. Vzápätí tam však prišli SNB-áci, likvidovali sviečky a rozháňali dav.

Na jej činžiaku bolo ešte roky vidieť stopy po guľkách. Niekto tam zavesil transparent s komentárom, že ide o dielo sovietskeho vojaka...

Na uvoľnené miesta po čistkách sa dostali nové „kádre“. Postupne bol odstavený aj prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček a na jeho miesto na čele strany prišiel Gustáv Husák.

V práci, na mojom oddelení (Krajský ústav hematológie a transfuziológie), prebiehalo schvaľovanie výjazdných doložiek do vtedajšej Juhoslávie. Pri posudzovaní žiadostí mal rozhodujúce slovo kádrovčík, ktorý u nás pracoval ako kurič. Trvalo mu len rok, aby sa vypracoval na „káder“. Kolegyňa — lekárka mala svoju žiadosť zamietnutú a rodinnú dovolenku musela zrušiť.

Iným príkladom bol svokor Sándor, ktorý bol pre svoj výrok, že Rusi sú prostitúti (použil silnejší výraz) ktorý v práci (Pozemné stavby Košice) nerozvážne utrúsil pred svojimi podriadenými, najprv vylúčený zo strany, a potom preradený na podradné miesto. Udal ho istý robotník rómskeho pôvodu.

Ľudia sa opäť začali báť povedať svoj názor a preto aj previerky dopadli tak, že sa skoro nikto nepriznal, že nesúhlasí so vstupom okupačných vojsk. Rovnako ako aj ja.