Rodičia na návšteve v Belgicku

Písal sa rok 1997 a ja som končil prvý rok štúdia kultúrnej antropológie v Leuvene. Ako Slovák, navyše len s turistickým vízom (študentské mohli získať len takí, čo sa zmohli na astronomickú kauciu 200,000 korún), som nemal možnosť pracovať, a tak som žil nesmierne skromne. Najlacnejší štvorhranný chlebík balený v celofáne, ktorý nevysychal ale rovno plesnel, tuniak z konzervy, neznačkový margarín a instantná káva. Napriek tomu som bol nesmierne hrdý, že tam som, a navyše že sa mi vďaka priateľom podarilo ubytovať v najkrajšej štvrti, priamo stredovekom Groot Begijnhof, v dome zvanom 't Convent van Nazareth, číslo 89.

V dome sme boli vynikajúca partia. Dvojičky Ann a Bie (nikdy som nevedel ktorú som v ten deň už videl a ktorú ešte nie), Stijn, Berna, Judith, Goran, Elke, atď. Stále sme organizovali nejaké bláznovstvá (najlepšia bola oblievačka), hry (beach ball v záhrade počas skúškového), večere a večierky. Raz sme sa bavili o tom, ako rád by som do Leuvenu pozval rodičov, ale samozrejme nemám na cestovné (sám som chodil domov a naspäť výhradne stopom). Tu Ann navrhla, že urobíme šílenú párty pre celé okolie a zisk z predaja piva pôjde na autobusové lístky pre mojich rodičov. Sprvu som protestoval, lebo som vo svojej príliš tvrdohlavej hrdosti nikdy nič nechcel nič získať zadarmo. Ale presvedčili ma, že je to bežný študentský mechanizmus ako si zarobiť peniaze na nejaký plán.

Tak sa išlo na vec. Vyvesili sme oznámenia a pozvali všetkých známych v škole, moju velikánsku izbu s krbom na prízemí sme úplne vypratali a chodbu sme zahradili stolíkom s kasou, kde sa predávali lístky na pivo.

Deň "D" sa vydaril úplne fantasticky. Keď sa ľudia dozvedeli, za akým účelom sa usporiadúva párty, prišli dvojnásobne radi. A zo zvedavosti. Vtedy bol Slovák v Leuvene ešte raritou, takže sa viedli reči o komunizme, o tom že Slovensko nie je Slovinsko, atď.

Výnos: desať tisíc frankov, akurát na dva spiatočné lístky. No a tak sa mne i mojim rodičom splnil jeden z najväčších snov. O to vzácnejší, že o necelý rok nato bol Tatko mŕtvy, a tak sa to už nikdy nemôže zopakovať.

Takže pár fotiek - aj keď pri týchto viac ako zvyčajne platí, že najviac asi povedia len a iba nám...

Tomáš Fülöpp
Leuven, Belgium
July 21, 1997, July 27, 1997