Denník expedície Ázia na svitaní - január 1995

Edited by Vacilando. Last updated 24. July, 2015.

[úvod a fotografie[september 1994] [október 1994] [november 1994] [december 1994] [január 1995]

Nedeľa 1. januára 1995

Nedeľa 1.1.1995 105: Dali sme si konečne to vzácne pivo, ovšem že Dalovi sme všetci odliali do pohára. ...More to vzdalo a začalo sa vracať. (Napadlo ma, že keď sme vtedy po vyhadzove z Wallace spali s Dalom na Manori v stane, muselo byť more pri maximálnom prílive veľmi tesne pri nás. To by bolo prekvapko, keby sme sa prebudili vo vlnách!) ...Postavili sme si stan a dohodli sa, že Dalo dá Bibe spacak a bude s ňou spať v stane a my s Lubošom ostaneme vonku. Luboš už fakticky o polnoci ležal na múriku vo svojom spacaku, no ako sme postavili stan, zrazu sa zobudil a začal sa tam tlačiť, tak sme si z neho robili srandu. No a zaľahli sme pod tou bezmračnou nádherou hviezd a stále keď jedna spadla, prial som si to isté, no - nemôžem prezradiť, čo to bolo! Vie to len Cassiopea a Orión, no tí vedia udržať tajomstvo... // Samozrejme, očakávania po šošovici sa splnili a tej noci som dvakrát zahrabal hnačku do piesku. Orión bol stále ďalej nad morom a na východe sa nad palmami objavil Veľký voz, ktorý som tak dlho nevidel, a tak som po dlhom čase našiel aj Polárku, ku ktorej sa dnes máme začať vracať. // Vstali sme pomaly okolo deviatej a jedli targule a zvyšné keksy a chlieb. More bolo znovu na ceste do hlbín a bolo krásne slnečno a bolo krásne slnečno a horúco, prvého januára. A bol čas rozlúčiť sa, už definitívne. Biba s Lubošom sa zmenili na malé postavičky, a potom len na také bodky v diaľke na pláži, no a my sme sa zasa stali osamelými starými vandrákmi. // [Dalibor nechal foťák, jediný ktorý sme mali, Bibe. Aj so zvyškom filmu, nášho posledného filmu, na ktorom je ešte Laos a Thajsko... Vôbec som to nepochopil, pretože aj keď na ňom ostávalo len pár fotiek, mohli sme mať aspoň nejakú obrazovú dokumentáciu z našej ďalšej cesty domov... Pravda, je to ťažký stroj, ale to predsa nie je dostatočným dôvodom...] // Trochu sme sa opaľovali, ja som si zabehal a zaplával. Asi mi to kladne ovplyvnilo myslenie, lebo ma napadla geniálna myšlienka, a to zájsť ku parsistom a poprosiť ich, či by nám neuvarili zvyšné zemiaky. (Inak by sme už nemali šancu ich zjesť.) Zvýšili sa nám dve kilá (dal som Lubošovi 12 rupií!) - totiž, parsisti prešli ráno okolo a vraveli, že ak budeme ešte niečo potrebovať, máme prísť za nimi. Tak som ich o to poprosil, a kým sme sa zbalili, tie zemiaky nám uvarili a pridali k nim dve vajíčka a koláč a vodu do fliaš. Hneď za rohom (!) na ceste sme si to rozbalili a jedli tie úžasné zemiačky a vajíčka, a potom ten fantastický ananásový koláč s úžasnou sladučkou polevou.... Posledný krát cesta cez tú dedinu, ženské s vežičkami mosadzných a bronzových hrncov na hlavách a ten indický hit, čo sme už počuli snáď tisíckrát, čo sa začína ako nejaká španielska či mexická melódia. A sprievodca na ferry, už starý známy. Na Malad sme sa doviezli vo veľkom štýle, celkom vpredu na poschodí červeného doubledeckeru číslo 272. Znovu sme prešli vlakom na červenú stanicu, a potom expresom na Vivar. To už sme boli 60 kilometrov od centra Bombaja, bližšie domov!!! Náš vlak mal ísť o 19:30, ale lístky sa predávali až hodinu pred odchodom (do 5 minút pred odchodom), tak sme sedeli a štípali nás komáre a otravovali nás žobrajúce decká, špinavé, zasoplené a zavšivavené, reku kúpime si lístky po 22 za Valsad, presnejšie v ........, čo je 148 km, no vlak pôjde až do Vadodara, čo je o ďalších minimálne 200 km ďalej, a my v ňom, načierno. Lenže kdesi sme sa pomýlili, lebo ten vlak o 19:30 išiel len po Valsad, a to by nám bolo nanič, takže sme museli čakať do 0:13 na osobák do Vadodara. Ovšem, ďalším problémom bolo, že lístky už mali dátum a tamten vlak, hoci z Central ide o 11:45, je tu až po polnoci a na lístku je dátum prvého. Ok, poďme ich vymeniť. No z okienka sa ozvalo, že cancellation fee je 5 rupií. Dokelu, tak reku necháme to tak. Ja som bol aspoň 3 x na záchode, plus tie komáre a decká. Chvíľkami sme pospávali na lavičke na peróne, batohy pod sebou, no a v jednej takej chvíli, keď sme obaja naraz zadriemali, akýsi skunk ukradol Ceprovi jeho čínsku palicu, s ktorou sa trepal cez všetky prekážky až sem... Ušetril som síce 10 pív, no je mi to strašne ľúto... Napriek všetkému sme ale mali silu bojovať, pretože ideme domov. Domov! Každým krokom sme bližšie k domovu a všetkému a všetkým, čo tam máme.

Pondelok 2. januára 1995

Pondelok 2.1.1995 106: Dnes má Baška meniny! Na to som však vôbec nemyslel, keď sme sa unavení, vyčerpaní a nazlostení kvôli tej palici trepali do preplneného indického osobáku o 00:13 ráno. Keby som nezažil cestu do Xiamenu, tak toto by bol asi najhorší zážitok. Stál som na jednej nohe, nebolo kde sa spustiť na päty a už vôbec nie driemať. Ľudia zvláštne smrdeli, najmä tie ženské, čo tam dorazili s mláďatami, ktoré kojili a ukrývali pritom svoje veľké prsníky pod sárí. Dalibor vošiel do vlaku zasa prvý, takže (po večnosti) prvý aj našiel miesto na sedenie na jednom priečinku. Mne sa čosi ušlo až oveľa neskôr, ale predsa som trochu pospal. Keď sa ráno rozvidnelo, tvárili sme sa ako neviditeľní, no nebolo to nutné, lebo vôbec nikto nám neprišiel skontrolovať lístky. Nemuseli sme si ich ani kúpiť. Možno bola kontrola pri výstupe vo Vadodara, čo je veľké mesto, lenže my sme vystúpili tesne pred ním na malej ospalej staničke v akejsi dedine, ktorej názov sa končil na -pur (už štát Gujarat), zjedli sme každý jeden 400 g chlieb a prešlapali sme to na perfektnú dual carriage hlavnú cestu, kde si to fičali náklaďáky. Ako prvého sme ale stopli osobáka, asi tak na 15 kilákov. Potom sme v rýchlom slede vymenili 8 náklaďákov, ktoré nás postupne zviezli cez Vadodara a Ahmabád, za ktorým sme prekročili Obratník Raka (no veď nie naposledy) a v ten večer sme sa dostali až tesne pred Udaipur, štát Rajastan, čo je asi 800 km od Bombaja!!! Úžasný výkon, no to hlavne vďaka vlaku. Cestou sme sledovali opice, ako sa smiali zo stromov, vznešene a povýšene sa tváriace ťavy ako koráby plaviace sa v rieke dopravy (majú hlavy hrozne vysoko!), akoby ani necítili ťarchu vozov, ktoré ťahali, cesty posiate telami psov znetvorenými nárazmi áut, dokonca sme videli slona s pomaľovaným čelom a oproti ??? ako medzi autami ťahá svoj voz, taký mocný obor. Ten posledný autiak si ešte pred tým, než nás vyložil, dal v dielni pri ceste privariť výfuk, ktorý ma dovtedy tlačil do chrbta v kabíne. Myslel som, že sa mi sníva, keď som videl zvárača, ako do žiary autogénu žmúril nekrytými očami!!! Ten veru dlho vidieť nebude... Kotvy sme spustili asi o pol šiestej pri drobnej reštike sme rozbili stan, ja som ešte dvakrát hnačkoval a potom sme spali s pocitom dobre využitého dňa.

Utorok 3. januára 1995

Utorok 3.1.1995 107: Niekedy dnes prejde Zem bodom, ktorý je najbližšie ku Slnku, len 147,000,000 km. Len! Ceper bol ráno mrzutý ako delo, ja som bol slabý ako mucha, ledva som zdvihol svoj batoh. Auto sme chytili hneď, lenže bol to taký pojazdný podnik, lebo nás tam v kabíne bolo dokopy desať a každý platil (2 - 15 rupií podľa vzdialenosti), a tak bez platenia nás nevzali ďaleko. Podobne to bolo aj s ďalšími náklaďákmi, smerom k Delhi je to stále viac komerčnejšie. Potom sme už hneď na začiatku upozorňovali, že neplatíme a takmer každý vzápätí odfrčal, tak sme sa opäť vrátili k starej taktike nepovedať nič, odviezť sa čo najďalej a potom sa tváriť nechápavo. Nasáčkovali sme sa do kabíny (štvrté auto dnes), kde nás bolo asi osem, z toho traja policajti, tak sme boli ako myšky. Postupne všetci vystúpili a ostali len dvaja vodiči, závozník a my. Potom sa pokazilo auto, čosi klepalo v motore, súviselo to s chladením, tak vybrali klinový remeň a za jazdy (z kabíny) dozerali na motor a dolievali vodu do chladiča, a takto opatrne a úsporne sme prešli asi pätnásť kilákov do jednej opravovne, kde sme zaparkovali. Vodič nám vravel, že to bude trvať asi tri hodiny, takže vraj lepšie, ak vezmeme bus alebo iný náklaďák. Akosi sme mu ale spomenuli, že ideme do Dílí a on nato, že smeruje tiež tam. Tak sme sa jasajúc spýtali, či nás vezme a on bol dokonca potešený, že chceme ísť jeho autom a vyhlásil, že áno! Takže vyše 400 km stop! Kúpili sme si zatuchnutý chlieb a pri západe slnka sme to zdlábli a ja som na to musel okamžite odbehnúť za kríček. Stmievalo sa a zasvecovali sa hviezdy - presne ako v znelke Večerníčku - bol nádherný čerstvý voňavý vzduch a mali sme krásny pocit, že máme auto do Dílí, no pohoda. Potom som sa prechádzal po obchodíkoch a nič nemohlo otriasť tou mojou pohodou a na tie tupé nechápavé pohľady či provokačné posmešky hlupákov som hľadel blahosklonne ako nejaký boh a čuduj sa svete, ani som sa nenazdal a dostal som do daru také karamelové tenké oplátky so sézamovými zrnkami, vraj tamojšia špecialita, plus obligátny čaj s mliekom a káva a keksy... aj Cepra som prizval. Ten rozdal pár slovenských halierov z našich zásob a tak sa nám reputácia ešte zlepšila. // Cesta dnes bola namáhavá, zato okolie nádherné. Hneď za Udaipurom je rozľahlá oblasť mramorových lomov a teda popri ceste je plno predajcov, desiatky spoločností, s najroztodivnejšími názvami, aké môžu byť odvodené od slovka "marble". A okolo púšť a kaktusy, celé lesy kaktusov a tvrdých prízemných tráv a ostnatých kríkov. Na jednej zastávke, kam sme došli prepchatým džípom, ktorý sa mimochodom tiež pokazil, a po ktorom sme vzali to štvrté a posledné auto, sme si povedali, že tu nás nikto nenasýti, tak sme sa pozvali na Dalo čapatí a štipľavý stuff za 8, ja 2 také buchtičky po 2 a 3 čapatí po 1 (spolu sedem), teda minuli sme 15 rupiek a naskytol sa nám tam perfektný obraz, škoda, že nemám foťák, boli tam veľké hrnce s rôznymi cestovinami, ktoré sa pražili na oleji, no a na okraje tých hrncov vždy nalietli dva tri vtáky, čosi ako straky, aby o dušu zobali, kým na to určený chlapec, sediaci na stoličke vedľa, stihol zareagovať a odplašiť ich palicou. Cestou sme videli aj papagáje, také zelenučké, no krása. Samozrejme opice, byvoly, ťavy, a to aj jednohrbé. Napadlo ma, či existuje dôvod, pre ktorý by sa ťavám nedarilo aj u nás, keď môžu existovať v mrazivom Mongolsku rovnako ako tuná. Aj tu je teraz po nociach dobre zima. Sú to krásne, silné, vytrvalé a nenáročné zvieratá. Ďalej sme videli ovce a pekné dlhosrsté kozy. Na tej zastávke bola ešte jedna zaujímavosť: kruh asi dvadsiatich chlapíkov sediacich so skríženými nohami, v strede chlapík, a pred ním košík s kobrou. Každý z okolosediacich držal v pred sebou natiahnutej uke bankovku a uprene čumel na hada, ktorý sa pri rýchlych slovách svojho zaklínača vztyčoval a obzeral sa svojimi chladnými meravými očami bez viečok na tie bankovky. Vyzeralo to ako nejaké stávky, nejaká hadia ruleta, tak som to hneď aj nazval Hadleta. Ďalšou rádžastánskou pikoškou sú voly, ktoré vždy v páre ťahajú dole naklonenou rovinou, cez kladku, asi vodu. // No tak sme sa túlali po reštikách a nechali sa kŕmiť. Ja som si ale predsavzal, že už budem piť len prevarenú vodu a hneď som si aj jednu dal uvariť do plecháča a zasa som začal s Ftalazolom. Ten štvrtý vodič nás počas cesty pozval párkrát na čaj a také trubičky z lístkového cesta plnené bielkom rozšľahaným s cukrom - ktovie, ako dlho to už odpočívalo v tej fľaši, už pojem "vajíčko", nech je akokoľvek čerstvé, v Indii znamená synonymum pre nejakú chorobu, no o to lepšie to chutilo, veď ak chceš s vlkmi žiť musíš s nimi žrať. Počas opravy auta sme si kúpili (pozval som Dala na svoju dávku) dve také trubičky po 2. Potom som pozeral na trasu domov, z Carihradu cez Sofiu a Beograd do Blavy je to len 1,636 km, plus 344 vlakom do Popradu. Celá trasa z Delhi bude takto 8,262 km a celkove AAD 31,141 km. Lenže to sa zmení, lebo zrejme pôjdeme cez Szeged na Miškolc do Košíc. A tiež musím zrevidovať vzdialenosti v Číne presne podľa mapy, hlavne okolo Žltých hôr. Bolo asi deväť a motor sa už znova skladal do pôvodného stavu. Vodičom sme dali jednu z posledných nálepiek Top Rádia Košice 101.9 MHz. Vylepili si ju na predné sklo, no riadna frajerina. K tomu sme im dali našu divokú fotku s Martinou a lyžami. Krátko potom sme vyrazili a trochu som pospal opretý o ruksak. Keď nás potom zobudili, mysleli sme si, že máme na noc vystupovať, no oni nám len dali tri deky, ruksaky hodili hore na lehátkoa za predné sklo, a tak sme si ľahli a spali a auto ďalej fičalo nočným hviezdnatým Rádžastánom a my sme boli dokonale šťastní...

Streda 4. januára 1995

Streda 4.1.1995 108: V noci sa vodiči striedali, takže ani nezastavovali. Aj keď pod dekami, bola nám riadna zima, lebo náklaďák, napokon ako väčšina iných TATA tátošov, nemal v oknách sklá a všade plno škár, no samozrejme to nevadilo a napokon aj tak prišiel východ slnka, boli sme stále na ceste, možno len sto kilákov od Dílí a my sme si nadšene uvedomili, že tam budeme už DNES! Snáď ešte stihneme Turecko a Irán a môžeme dokonca i odísť! Ja som samozrejme stále držal v pamäti, že ešte musíme napísať pohľadnice, to ešte musím urobiť, plus dopísať denník. Kdesi sme zastali a dali sa pozvať na čaj a zasa nejaké keksy, to je fajn, že náš vodič má rád sladkosti. Umyli sme sa v klasickej betónovej kadi a išli ďalej. Asi o desiatej sme dorazili do ofisu jeho firmy Sagar Transportation. Dal som mu vizitku, on nám adresu a posadil nás do autobusu smerom na Chanyakapuri??? - oblasť ambasád. Konduktor??? v buse vpredu i vzadu, vzadu sa nastupuje a vpredu vystupuje, lístok stojí väčšinou 2 rupky a nie sú tu na rozdiel od Bombaya (a asi aj Kalkaty) žiadne doubledecky. Odtiaľ sme sa spýtali na ďalšiu cestu, takže ďalší bus nás vyhodil na zastávke s názvom Chanykapuri???. Boli sme relatívne blízko našej ambasády, ale chceli sme ísť prv na Irán, tak sme vzali ďalší bus 620 ku Park Hotelu blízko Connaught??? Place (centrálny roundabout) a prešli sa na Barakhamba??? Road č. 5. Tam prekrásna vznešená veľká budova Iránu, obkolesená drôtmi, všade obrázky Chomejního, tie čo všade. Boli asi dve hodiny a vrátnik nám oznámil, že je otvorené len od 9 do 13, no a týmto zhaslo, žiadne ďalšie informácie, Iránci sa nebavia. Tak sme sa tou istou cestou vrátili 620 na Chanyakapuri??? a pešo po Myaya??? Marg až na Turecko, no tam sme tiež nepochodili, lebo vízové je otvorené od 9 do 11, nebol tam nikto. Hneď oproti cez roundabout je ambasáda ČR a SR (už Niti Marg), je to tu aj po indicky, tak som z vrátnice pokecal s nejakou pani, ona že nás na moment prijme pán Boháč. Reku tu sa asi spať nebude (ako všade), je to tu dobre oficiálne. Vrátnika Inda som sa spýtal, ako sa volá H.E., že vraj Tomášik (ek), totiž z Ministerstva zahraničných vecí sme doma pred odchodom mali meno len J. Chleba, charge d'affair. No tak sme tam vošli (budovy ČR a SR - dvojičky, pekné, palmy v popredí, ...). Veľmi pekná, moderná prijímacia miestnosť, samostatné konferenčné miestnosti, milá Indka sekretárka. Prišiel mladík, vyzeral tak na 25, že je Boháč, tak neformálne, vraví vy ste istotne tí popradčania... ja som tiež z Popradu!!! Objednal nám od takého Inda v stredných rokoch, ktorého tam majú ako chlapíka na všetko, kávu a soft drink, a tak sme pokecali a on nástojil, nech povieme, čo potrebujeme. Prekvapení sme rýchlo rozmýšľali, reku pomoc s iránskym vízom, on nato, že to je najmenej, napíše nám nótu, že sme cestovatelia okolo sveta, expedícia registrovaná prezidentom SR, a že je v záujme vlády atď, no a čo ešte. Ja reku že prespať niekde, aspoň do zajtra... "To nie je problém, je tu jeden voľný domovnícky byt. Plánovalo sa, že nás tu bude 40, ale sme tu traja." (On ako chdf v neprítomnosti HE a tajomník, fúzatý p. Benko ako hospodár a HE.) !!! A o chvíľu aj zohnal kľúče a dal nás do bohovského bytu 03 na prízemí, kuchyňa, spálňa, dvojitá obývačka s masívnym stolom a stoličkami a kreslami, áno normálne bejvák, šatník, skrine, elektrický sporák a chladničky hneď dve, WC a kúpelňa s vaňou, no fantázia! Nechal nás, nech sa dáme dokopy, že pre nás príde večer a pokecáme u neho. Tak sme dali sprchu a skočili do neďalekého obchodu, kde sú okrem anglických nápisov aj ruské, pre chlieb 800g a 2 vajíčka a hrášok a čaj. Snažili sme sa ten hrach uvariť, bez úspechu, ale aj keď bol tvrdý jak kameň, polovicu sme z neho zjedli. Okolo deviatej prišiel Boháč a vzal nás takou internou ale normálnou uličkou v areáli ku sebe. Podobný, no ešte lepší bejvák, je tam sám a stromček a video a televízor a stereo, ktoré zapol a pilo sa plzenské pivo z plechoviek, aj ja som pil, hoci som vzal ten blbý Ftalazol. Prebrali sme našu cestu na mape, ovšem celkom najprv sme si potykali. Rado to navrhol. Predsa je starší, má ('62) 33 rokov, no absolútne by som to nepovedal. Je tu tri roky. Boli tu dokonca 2 popradčania (J. Chlebo), čo je unikát. Bol zjavne rád, že konečne Poprad, Tatry robia expedíciu, že nie všetko robí Bratislava. Hovoril o problémoch, čo tu mali Davay s tým autom a kamerou, že pašovali alkohol do Iránu, a tak, že stále tu niekoho ťahajú z kaše. Domov chodieva v lete. Teraz jak tam bol, počul o nás, aj sa pýtal, čo sme zač, čakal, že sa zastavíme. Vedel o nás z takého faxu z MZV. Hovorili sme o olympiáde, ako by to pomohlo Slovensku, je to dosť ortodoxný Slováčisko, ale inak fajn chalan, reku či chceme jesť... Dalo začal, že čosi sme už jedli, zeleninu a tak, ja som sa ovšem nedal a reku hej, tak som vzápätí dal také cestoviny s perfektným mäsom v lahodnej omáčke, a samozrejme vo finále si dal aj Dalibor. Po druhom pive sme potom prešli pár metrov ku veľvyslancovi. Úžasný obrovský byt, on s manželkou tuším Sandrou, kde na návšteve boli aj manželia Sklenaříkovci???. On vraví "Sklenařík???, podplukovník" a stisk ruky, ja reku "Tomáš Fulopp, cestovateľ", jeho žena Slovenka. V TV bežalo video, ako boli ??? ??? v Kerale, nejaké decko sa tam babralo v piesku, a tak sme pomaličky konzervovali a ja som sa zaujímal o rozmanité oriešky na stole, o rozprávkovú krabicu bonbónov a o svoje ďalšie pivo a ??? ??? o Indii, že keď tu zrazíš kravu, máš len jednu nádej, teda že ujdeš, inak ťa zlynčujú, Indovia sú pokojní, ale v dave ich chytá akýsi "koloniálny komplex", vraj sa to už veľakrát stalo, o vojne s Pakistanom kvôli Kašmíru, v Amritsare nemusí byť všetko OK. Rado i HE vedeli o Bibe v Bombaji, že im svojho času písala ako býva a žije a oni na to, že s ňou Indovia dobre vybabrali, ale potom dostala lepší byt, tak OK, reku s Bibou sme boli posledné dva týždne a nakoniec sme silvestrovali na pláži, no a mimochodom ten konzul v Bombaji, ktorého Biba chcela (aj kvôli prachom) pozvať na Vianoce, je na dovolenke v Blave, tak zato, no a rozprávali sme sa o Mongolsku a Číne a Vietname, ako riadni cestovatelia, predsa len som sa necítil o nič menej, ako tieto celebrity, keď tak na nás čumeli, stopovačka po Mongolsku a Indii a Thajské dievčatá, no proste pohoda večer, na ten nezabudnem najmä vďaka tým bonbónom. Hej, ešte sa robili dosť blbé narážky na Čechov, akože vtipy, no ale nechcel by som byť podplukovníkom, iste sa mu naťahovala spúšť pištole vo vrecku, aj jeho žena sa zasmiala, a potom obaja odišli a po nich aj my s Daliborom, spať do ozajstnej postele, zasa raz... (V tom autobuse, na ktorý sme sadli po vystúpení z náklaďáku SAGAR, tam na zadných stranách sedadiel boli také ??? nápisy "Look under your seat - there could be a bomb - raise alarm - earn reward", tak som sa aj pozrel, no boli tam také železné bloky, takže sa pod sedadlo nedalo nič strčiť. Smiešna je táto India. Každý deň cestovať takýmto deprimujúcim busom...) (Cestou v trucku No. 8??? ??? dňa som čumel na nočnú cestu a super sa premýšľalo (aj napriek výfuku za chrbtom). Rozmýšľal som o ceste okolo sveta cez oba póly, no to bybol skutočne výkon, musím to navrhnúť Andrzejovi. Teším sa na Andrzeja, bude supr článok.) (U sikhov MANMOHAN - ako nám vraveli (asi ten kresťan prevádzkár), že každý tam pozná CZECHOSLOVAKIA, lebo je to také pekné slovo, dobre sa vyslovuje ČE-KO-SLO-VA-KI-A... zaujímavé no rozhodne už historické ...o čom málokto vie...) (Ako Ceper našiel na 1. sviatok vianočný v autobuse na sedadle cestou do Hanging Gardens (čo sa dnes volajú inak, sú premenované, viď mapa) koženú ??? s asi 110 rupiami a taký list s arabským písmom, reku zíde sa, adresa tam nebola, okrem obálky, no čo už, Bibe ani L. sme nič nevraveli.) (Svoboda je emigrant - Kanaďan - ??? ??? rozdiel od nás...)

Štvrtok 5. januára 1995

Štvrtok 5.1.1995 19:04(+4.5)-14:34CET 109: Nuno má dnes dvadsaťosem. Aj jemu by som chcel ešte poslať pohľadnicu. Tiež domov - poslednú, na katedru, do RTatry, Kankánu a Silvii, Wagnerovcom do Hamburgu, Emilovi Venkovovi, Philippovi, Manningovi, Martinke, Ivaneckému. A mám tu napísaných ešte asi 15 horúcich kandidátov, ako je Rabatin a Lucia, Isabel, Nadia, Naďa atď, lenže to nepôjde. Ani tých jedenásť zo začiatku nepôjde, viem to. Rátame s každou rupiou, tým skôr, že sa zatiaľ nemôžeme pohnúť z Dílí. ...Skoro ráno som bol zanechať večeru v záchode, svoje urobilo aj pivo s tabletkami... no jednako som mal pocit, že sa cítim o niečo lepšie. Urobil som si čaj a vonku bola ešte tma a zima, tak som si útulne pri lampičke čítal tie politické správy z domu a popíjal si. V tom čarovnom remarqovskom momente ma zaujal odstavec, že prezidenti SR a ČR vytvorili spoločnú nadáciu pre podporu študentov študujúcich v druhej krajine... v SR je Nadácia M. Kováča a V. Havla a v ČR zas Nadácia V. Havla a M. Kováča... tak ma to chytilo, musím makať na sebe a využiť napríklad túto krásnu možnosť (meno HAVEL) a študovať. ...Potom som kľudne spal do 8:30. Dalo bol mrzutý a protivný, radšej by neraňajkova, než by išiel niečo kúpiť. Tak som išiel ja. Bolo krásne ??? studené, akoby jesenné ráno. Kúpil som chlieb a dve vajíčka. Chlieb sme si zohriali v trúbe, vajíčka uvarili na tvrdo, a k tomu sme si dali zvyšok hrachu odvčera - teraz už bol fajn mäkký. Čosi pred pol desiatou sme dali pasy Radovi, aby napísal nótu. Zatiaľ sme čítali anglické a nemecké materiály o Slovensku - super informácie a fotky, hrozne sa teším domov, hneď ako prídem pôjdem na Zbojníčku a do Slovenského raja... a na halušky! - a pritom sme pili kávu, ktorú nám Rado dal urobiť. Nóta bola hotová až o 10:30, tak sme makali na blízke Turecko. Tam nás nepustili ďalej než po bránu a akýsi debo vyhlásil, že vízum dostaneme na hraniciach, že konzuláty to nerobia, lebo je príliš veľa žiadostí. Ovšem, nevedel koľko je poplatok... vravel čosi o 20 dolároch, no neviem. Rýchlym krokom a autobusom sme asi o hodinu došli na Irán, kde - nebolo nikoho. Naveľa sa ukázal xicht za mrežami, že vraj je akýsi moslimský sviatok, ale zajtra bude určite otvorené (piatok? - to je predsa tiež islamský sviatok, či nie?). Takže minimálne ešte jednu noc budeme spať v posteliach... niežeby mi to bolo proti srsti. Išli sme ku Connaught Place a našli fotoslužbu, kde Dalovi urobili štvoricu fotiek - lebo nemá na Iránske vízum (3 fotky) - za otrasných 55 rupií... Dokola stále rovnaký pokrik rikšov a zvedavcov a žobrákov, to už ani nespomínam. Sme už voči tomu asi dostatočne imúnni. Dvaja ma dnes ale vytočili - jeden, čo mi povedal cenu za hamburger (taký ako včera) 10 rupií, tak som mu vynadal, že podvádza, krysa jedna, tak to stiahol na 5, no aj keby som na to mal, nenakúpil by som od takejto svine. Druhý bol taký chlapík v peknom saku a kravate, čo stál v strede chodníka a ponúkal "you want to buy a flight ticket?!", no a keď to urobil tretí raz, vykričal som mu, aké je to príšerné chodiť po meste, kde ťa každý otravuje... dopekla, keď chcem flight ticket, tak si zájdem do cestovky, a či mu nie je hlúpe takto tam šaškovať. Ovšem, chcel si zarobiť... a to chcel aj ten ďalší, no ten ma zaujal - taký mladý sympoš, vysypal na mňa všetko od životnej poistky cez lístky na vlak aj lietadlo, až po túry po striebro a starožitnosti, že vraj čo potrebujem. Stále som otrávene opakoval NOTHING a pozeral som pritom priamo do jeho očí, no a tie oči, tie boli zaujímavé. Boli inteligentné a vedeli, o čo ide, tak som si zozbieral energiu a kľudne som sa ho spýtal, či vyzerám ako milionár. On na to, že na tom nezáleží. Reku, mám zrejme ešte menej peňazí, ako ty... on že nech sa idem pozrieť na jeho handicraft shop, že nemusím nič kúpiť, ale už za to, že ma tam dovedie, dostane 10 rupií. Tak som išiel s ním a stálo to za to - santalové sošky Ganesha ai od 100 rupií po 700, šále, koberce (v Európe cena asi 5x vyššia), všetko Kašmír, všelijaké krabičky, supr čiapky a klobúky, zaujali ma perfektné ručne robené dýky po 200 a také obrazy na plátne (tonka?), čo sa kreslia farebnými kameňmi a len za nocí, keď je spln mesiaca... jeden taký výtvor je dokončený po 7-8 splnoch a stojí 50 dolárov, no v Európe sa predáva asi 8x viac! Keď sa obraz pošúcha nejakým kameňom, dá sa overiť, že je to originál - nejak sa vracajú farby, či čo. [Súvisí nejako to s polarizovanosťou mesačného svetla?] Zmenili sme posledných 60 USD čo u seba doteraz nosil Dalo, v American Express Bank. Stáli sme tam asi hodinu! Išlo to cez rupie, takže len 58 a nejaké rupie (3% off). (Nákup 31.00, predaj 31.69.) Kúpil somm 2 pohľadnice zaklínača hadov po 3 rupky (jedna z nich pôjde domov). Potom už nič, so zaťatými zubami sme prešli okolo hamburgerovne za 5 a citrónovej šťavy po 2 a nasadli na 620 pri Park Hoteli. Tentokrát sme nevysadli na Chanyakapuri Stn, lebo ako som tušil, bus pokračuje rovno dole strednou z troch ulíc, takže sme došli až na našu ambasádu. Zjedli sme zvyšok chleba od rána ako malinu - bolo asi pol tretej - a Radovi sme povedali, čo Irán a poprosili ho, nech zistí ten poplatok na Turecko. Potom sme išli nakúpiť - asi hodinu sme kráčali v snahe nájsť zeleninový trh, kde sme kúpili pol kila ryže (6), 300g uhorku (4) a takú pálivú zmes korenia, mandlí??? a šošovice na tú ryžu (100g, 7). A ovšem 800g čerstvý chlieb za 8.50. Chlieb je tu lacnejší ako v Bombaji (ten istý tam bol za 8.80), dokonca tu sa dá kúpiť jeden druh 800g aj za 6.50. Dalo to hneď uvaril a fajn sme sa najedli. Mám výborný apetít, stále som hladný, je jasné prečo. Potom som začal dopisovať biele stránky denníka, zatiaľ čo Dalo sa išiel prejsť po okolí, lebo bol nervózny, že nemá čo robiť, a že by najradšej vypadol hoci aj ihneď, dokonca aj bez víza, čo je ale podľa mňa blbosť, lebo v Pakistane by sme museli čakať aj tak, no v zime a bez takéhoto ubytovania... Plus som rád, že sme ešte tu kvôli mojej sračke, chcem ju doliečiť. Nepijem iné než čaj a ide to. Teraz poobede som už mal máličko hustejšiu stolicu!!! Radosť. Ešte tak deň dva a som v pohode. Počúval som Cata Stevensa a Nohavicu, teraz beží FM rádio - je tu len jedna stanica, podobne ako v Bombaji ??? hindi ??? ako aj teraz anglina. Tak sedím, píšem, pijem čaj a počúvam rádio a začínam byť zasa hladný! Brucho OK. Tak, beriem endiaron. ...Čakám, že Rado by nás aj dnes mohol pozvať k sebe na pivo a to jeho báječné jedlo! ... Cestou na nákup poobede sme sledovali, ako po stromoch pri ulici skáču opičky, no super. A tiež tu všade pobehujú malé pruhované veveričky. ... 22:11 No tak Rado pre nás dnes neprišiel. Večer sa ešte Dalo so mnou rozdelil o svoj zvyšok ryže a tej omáčky. Našiel som cukor, takže sme dali čaj s cukrom. Dalo už leží a stále dokola číta buď politické faxy, alebo mapy, či Svobodu, takže má chmúrnu náladu. Ja žeriem kocky cukru ako kôň, zapíjam ich čajom a v rádiu je teraz hodinka džezu zo začiatku storočia, práve ide Ella Fitzgerald a je to super, určite musím zohnať disk s Ellou osamote a jeden spoločný Ella plus Armstrong?. ...Poznámka: Čo som nevedel - keď dal Dalo ten foťák Bibe, nechal jej v ňom aj 16ty film. Je to blbec! Teraz celý rok bude mať naše posledné diáky Biba... je mi z toho zle! ... 23:59 Ešte som napísal pohľadnicu (zaklínač hadov) domov. ... Poznámka: Keď sme išli nakupovať poobede, videli sme zaklínačov hadov naživo. Mali tam kobru a pytóna a pytónicu. Toho pytóna som držal na rukách. Bolo zvláštne cítiť tie mocné svaly pod šupinkami, ktoré keby sa chceli naraz stiahnuť... bol to zážitok, vraj ho kŕmia sliepkami. Kobrí tanec s píšťalou sme nevideli, lebo sme nemali prachy na bakšiš a bez platenia by som to ani vidieť nechcel. Inak, asi je to tu v Indii bežný obraz, lebo ľudia chodiaci okolo javili pramalý záujem. ... Vtedy v kine v Bombaji - Biba mi dala obálku s vecami pre rodičov, plus je tam kazeta s inštrumentálkami na citare. Sám by som bol takú kúpil, keby som na to mal (možno aj zato vybrala?). Tiež mi oznámila, že keď sa pýtala Madumity, ktorý z nás chalanov sa jej najviac páčil, tak ona že Tomáš, lebo bol taký tichý... aj Amrapali vraj povedala, keď nás videla, že tam bol jeden taký sympatický s tou bradou... takže výber Luboš + Madumita bol rozmetaný... dobre sme sa na tom zabávali neskôr na Silvestra na pláži. ... To Times FM v Delhi vysiela len do 23:00 - smiešne. ... Je tu viac rádií na jednej frekvencii - v Dílí aj v Bombaji. ...Policajti sú tu smiešni, pušky sťa korisť z kolonizačných vojen, a ako s nimi chránia ambasády... vždy pred múrom je taký vojenský stan a oni si tam vegetia??? a varia žrádlo v kotlíku. ( ... Ako som opisoval našu strastiplnú cestu s Dalom na Manori Beach v Bombaji, to sme išli ASI na "Borivali". ...Náklaďáky v Indii majú vpredu NATIONAL PERMIT a zoznam štátov, vzadu BLOW HORN alebo HORN PLEASE a OK TATA. Veľmi zriedkavo, ale videl som aj SOUND HORN. ...Šokujúce nápisy v tejto Indii - prvý hneď na stanici v Kalkate - "Travelling without ticket is social evil", ktorý tuším funguje namiesto revízora (potešil som sa). V Bombaji bol zasa transparent "Plague is entirely curable if treated in time contact nearest medical centre" a perfektné veľké panely životnej poisťovne ohľadom cestnej premávky, blízko knižného trhu na Church Gate, ktoré sa často premieňali???, napríklad "This is the last speed breaker" a tam taký hrob... pre Indiu sú typické také priečne kopčeky na ceste, niekedy viacero za sebou a šachovnice a šípky a pred nimi vždy tabuľa "SPEED BREAKER AHEAD", ktoré fakt plnia svoju funkciu, lebo ak si človek nechce rozbiť auto, rozhodne spomalí. Často sú tu aj typicky anglické roundabouty namiesto križovatiek. Ešte jedna tabuľa v Bombaji - "Don't buy or burn your eye, donate it" - dobre surové. A plagáty vyzývajúce na hladovky za požiadavky železničiarov (Kharagpur) a v Bombaji plagát akejsi komunistickej strany "Boycott imperialist GATT treaty!" plus kosák s kladivom. Nabudúce, možno ešte kým je Biba tu (a Boháč je tu!!!) - ísť do Indie a poriadne nafotiť sikhský sviatok v Dílí a opice a slony, aj všetky tieto plagáty, budú super články! ... Vianočná noc - ako Biba čítala ??? Martinin list, čosi ako že "Tomáš a Dalibor ??? do Domina, no nie o ceste, ale o politike"... zdvihlo ma to zo stoličky! Super, už takáto blbôstka bola uverejnená a niekto si ju všimol, takže naša cesta bude mať riadnu pozornosť!!! Som rád a veľmi rád a teším sa, musím to len správne uchopiť do rúk...) ... Medzimestské a medzinárodné sú telefóny označené STD/ISD/PCO. ...Anglina je tu všade dostupná a fajn, lenže zmenená???... ako Debra super rýchlo drmolí a má i perfektnú slovnú zásobu a vôbec sa s ním nemôžem porovnávať, ale výslovnosť má shitovú - ťažko mu rozumieť. Všetky nápisy sú anglické aj indické, to je super, aj rádio beží po anglicky, hoci niekedy aj čisto hindsky. ...Špecifické slovíčka - napríklad magneťák (veža, stereo) tu volajú SYSTEM a kilogram v obchode vyjadrujú slovkom "kejdží". Iste je kopec takýchto zvláštností. A je dôležité si ich tu osvojiť, inak treba stále 5x opakovať, že chcem pol kila cesnaku. ...Behacích rikšov som videl len v Kalkate. ...Na pláži Luboš ukazuje štípance na rukách, že to je od bĺch. Že to pozná, lebo blchy chytil na treku v Himalájach. Skočil tam do rieky a pral si všetko v studenej vode, aby sa ich zbavil... Keď som tie štípance videl, myslel som na podobné naše, o ktorých som si stále myslel, že sú od nejakého druhu komárov (lebo to neboli vankúšiky, len hrbolčeky). Istotne sme teda boli tiež pokúsaní blchami, lenže asi zvieracím druhom, ktorý na človeku neostáva. Presne si na tie štípance pamätám napríklad z toho kláštora v Bangkoku, kde sme spali...)

Piatok 6. januára 1995

Piatok 6.1.1995 20:41(+4.5)-16:11CET 110: Bláznivý úžasný deň. (Konečne som v noci nehnačkoval!) Vstali sme už o pol ôsmej a dali čaj a chlieb so soľou, je to pohoda, dať si ráno po prebudení čaj a chlieb so soľou a nikde neutekať. Asi o štvrť na deväť sme chytili autobus, tu blízko ambasády, číslo 620 až ku Park Hotelu, a potom pešo na Irán. Tam sme prišli už o trištvrte na deväť, tak sme čakali pätnásť minút. Prečítal som všetky letáky na výveske a zaprisahal som sa, že si čoskoro podrobne pozriem a nafotím a opíšem Irán, veď to je stará Perzia (Kýros!!!) ...no a tá obrovská Alisadr Cave, čo sa tam chodí loľkami... Bol tam aj taký bradatý Austrálčan, síce bez pigmentu, ale zaujímavý. Vybral sa do vysnenej Európy, na hlave klobúk v štýle Krokodíl Dundee. A potom ešte 10 dlhých minút, kým ten chlapík, čo vysedáva na tej vrátnici, flegmaticky umyl podlahu. Keď nás naveľa pustil dnu, dôkladne si nás preskúmal slučkou indukčného detektora kovov. Mne vo vrecku našiel kaser, ale asi nevedel, čo to je, alebo mu takéto "ľahké kalibre" nevadia, takže som si sprej mohol nechať a vošli sme dnu. Je to krásna ambasáda, ako z 100+1 noci (knižku prečítať a príbehy naspamäť pre dlhé večery!). Super interiér. Vyplnili sme formuláre (tentokrát len 2, ale fotiek treba tri). Prvý išiel na vec Austrálčan. Neoholený chlapík za sklom ho vôbec nepočúval, len hovoril "NO, NO, NO", skôr ako za 4 týždne vízum nebude a "NO", do Pakistanu si vízum nemôže dať poslať, to sa nedá... tak milý Austrálčan sa nasral a beatol to, že radšej do Turecka preletí... veď keby tu mal čakať 4 týždne, musel by si predĺžiť indické a kúpiť nové Pakistanské víza (plus náklady na každodenné živobytie)... Tak sme išli ku okienku my, dali sme nótu z našej ambasády a reku, že sme žiadali o vízum v Bangkoku 9.12., to sú 4 týždne, že nám to sľúbili poslať sem. Ten barbar za oknom nám ledva rozumel, no o to rozhodnejšie si išiel odkrútiť hlavu, že "NO, NO, NO", to sa nedá. Zbytočne sme to urobili, padlo na nás zúfalstvo. [Ak by sme tam mali čakať 4 týždne, položilo by nás to. My by sme si nemohli dovoliť letieť, ako ten Austrálčan bez pigmentu, my sme MUSELI ísť po zemi!] No, ale v tom sa ozval ten chlapík za oknom, že to budeme mať v pondelok!!! SUPER! Asi vďaka nóte, aj keď tá je asi dosť zvyčajná, pretože chlapík hneď na začiatku pýtal (aj Austrálčana) "recommendation from your embassy" a asi aj preto, že ideme naspäť, domov. Tak sme dali pasy a vyvalili dvakrát 1105 rupií (35.65 USD), no hlavne, že to bude, konečne sa nám otvoria dvere domov! Reku čo teraz, poďme do mesta... V strede toho zeleného kruhu (Central Park, viď mapa), sme sa dobre pohádali. Reku filmy musíme nechať tu, aby išli lietadlom, nemôžeme riskovať, že nám ich skonfiškujú v Iránci... veď to je spolu s denníkom to najvzácnejšie, čo máme. No a potom sme sa rozdelili, že sa stretneme na ambasáde. Kúpil som pár trojrupiových pohľadníc a známky domov len za 6 (nie 11) rupií (airmail pre pohľadnicu), a to ma potešilo. Potom som pozeral nádherné starožitníctva a klenoty. Jeden chlapík mi vyložil na pult diamanty, rubíny, mesačné kamene s hviezdami???, zafíry, všetko väčšinou v striebre, nádherné veci od 3000 po 30000, a že vraj v Európe stoja asi dvojnásobok. Vedľa stála taká Američanka, čo ich fakticky začala kupovať, no zíral som, myslím, že som po prvý raz v živote pochopil, prečo každý hovorí, že šperky sú krásne, fakt. A zistil som, že vlaky do Amritsaru odchádzajú z New Delhi Rly Stn, čo je blízko Central Parku. No a potom reku idem na ambasádu a vyspím sa a napíšem denník a pohľadnice. Tak som išiel ku Park Hotelu, ešte som tam zistil telefón na WHO, aby som z ambasády brnkol Dr. Antonínovi Fričovi, kde je Dr. Viktor Príkazský. Tak som sedel na zastávke a čakal č. 602, no žiadny nešiel, asi hodinu. Sledoval som Sikhov, ktorí majú dnes sviatok narodenín svojho guru, ako oproti cez ulicu stavajú veľký stánok a vonia tam jedlo a naťahujú kvety na šnúrkach a transparenty a tušil som, že to oni majú na svedomí moje márne čakanie, totiž autobusy nešli ŽIADNE. Zrazu Sikhovia začali ľuďom čosi rozdávať, tak som sa na to išiel pozrieť a dostal som gunču sladkej hmoty, bola to krupica s cukrom v takom perfektom tanieriku vytvarovanom z vyschnutých listov a zasa som sadol na obrubník a čakal ďalšiu hodinu. Potom Síkhovia zasa čosi dávali, tak som tam išiel a pozerám - po tej ceste sa blíži sprievod trubačov a vozy s bubeníkmi a pestré uniformy a - slony s maľovanými čelami so "sedlami" tak reku si pozriem tie slony zblízka a tak som ostal priamo na ceste a tie mašiny kráčali tesne okolo mňa takmer som nedýchal no a jeden mladý Ind mi z jedného slona zakýval nech idem hore tak som sa chopil šance a slon si kľakol a pekne som si vyliezol do tej ohrádky v ktorej bol okrem mladíka ešte starý Ind sivá brada dva žlté zuby a kopija a malé dievčatko a z toho "sedla" visela po bokoch slona červená látka so zlatým vzorom a slon sa pohol a fakt som išiel na slonovi ktorý sa volal "Lačmi" a chlapík mi ukázal ako počúva na meno a pozná doľava doprava a choď a sadni a stoj a iné a tak som namiesto autobusom išiel slonom lenže na opačnú stranu ale to vôbec nevadilo smerom k Centrálnemu parku a takých stánkov tam bolo nesmierne veľa po oboch stranách a hudba a bubny a huriavk a všade sa dávali tie misky s kašou, ryžou, ovšem čapatí a ovocie a to všetko putovalo aj do tej našej trojmetrovej výšky nad zemou lebo chlapíci s miskami stáli a rozdávali aj na ceste a to ovocie nám proste hádzali zo stánkov mne ako cudzincovi stačilo pozrieť sa na stánok hneď si ma všimli a hodili banán mandarinku tie zelené plody čo majú jadierka hrozna tvar jablka a chuť kyslej hrušky a ja som to dával starcovi a dievčatku a "vodičovi" môjho slona a potom som si chytil aj ja proste úžasný happening ryčala hudba z reproduktorov a stále sme sa zastavovali lebo sa nedalo ďalej a jedli a jedli a slony tiež jedli za jazdy zo zeme mandarínkové a banánové šupky a pochopil som veľa vecí - tie listové tanieriky so zvyškami ryže neznamenajú žiadny odpad no celkom celkom bezodpadové to nebolo lebo to ste ešte nevideli slona sa vysrať to je pár kíl svetlohnedého smradu žuchne na zem a zaleje sa prúdom moču tie slony sú super ako sa kníšu z boka na bok ako koráby a tie ich múdre láskavé staré oči a smiešne riedke chlpy na hlave a jedli všetko aj chudobní (konečne raz v roku) aj dobre oblečení aj slonom dávali celé porcie aj s ryžou aj s miskou a jedli aj turisti ktorých vytiahli na iné slony tak sme dali reč a vymenil som mandarinky s Nemcami a Austrálčanmi a Holanďankou (a keď chcel vodič dať čosi Lačmimu poklepal ho po zátylku a on zdvihol chobot nad hlavu za seba a vzal si to) tak som išiel asi 90 minút a kýval síkhom a ľudu a všetci sme sa smiali tento deň bol fakt krásny každý sa smial! potom som zosadol a dal som vodičovi 10 rupiek chcel som mu dať aspoň niečo chápal že nemám moc peňazí takže ok sme sa rozlúčili stiskom ruky takže šťastie ale vedľa manželský pár z Heidelbergu ktorí mi kričali z výšky troch metrov že dali stovku ale nechcú ich dať dole kým nedajú 500 no ale vodiči neboli sikhovia väčšinou sikhovia by to neurobili (tie smiešne čiapky pod nimi v strede hlavy gundža stočených vlasov alebo turban a stále brada občas u tučných vážených sikhov v takej sieťke pod bradou všetko sympoši a inteligentní) a kráčal som späť k Park Hotelu reku koniec show ale kdeže ten sprievod bol hrozne dlhý tak som žral sladkosti a taký ovocný šalát v štipľavej omáčke a všade čaj s mliekom a keksy a také ???krížové vajíčkové srandy a ryža so zemiakmi štipľavá reku neviem neviem čo z toho bude a banány a mandarinky a cukríky od sikhských dievčat čo sú tiež o niekoľko rádov krajšie ako bežné Indky a kalendár '95 s obrázkom Guru Gobaljana??? čo mal dnes tie narodeniny a pri Park Hoteli ďalší taký kalendárik a dve misky tej ryže ovšem rukami a rozhovor s váženým sikhom so sieťkou na brade a turbanom a oblekom vyrozprával mi veľa histórie sikhov lenže klasicky mu nebolo rozumieť viem len že pred 300 rokmi asi je to desiaty guru okrem neho je ešte jeden významný ten má sviatok v novembri stále inokedy lebo oni majú lunárne roky stále to trvá dva dni aj tento guru má narodky zajtra no dnes je oslava v uliciach zajtra len v chráme ((a kone a šable a pušky)) a potom som išiel pešo smerom na Chanyakapuri??? lebo autobusy nechodili ovšem a bolo tam v sprievode plno áut z ktorých dávali žrádlo aj ovocie výborné nakladané v cukre a oriešky a bohviečo a plno skupiniek mladých i starších sikhov s mečmi ako "bojovali" v kruhu ostatných v pravej ruke meč v ľavej štít alebo palicami a stále pred bojom i po také obradné úctivé pohyby a sekerkami niekedy to vyzeralo fakt vážne šílené údery a museli ich krotiť keby sekli vedľa mohli súpera vážne??? poraniť aj deti malé dievčatá ((tu hore??? vládli Arabi a hubili hinduistov toto bolo učenie medzi moslimami a hindmi - už nie kastové a netreba chodiť do chrámov a prístupné aj iným náboženstvám sympatické!)) foťák foťák foťák no druhýkrát už takúto hlúposť ísť bez vlastného foťáku nikdy neurobím aj keby som išiel na cestu s Brenkusom. ((Brenkusovi a iným čo som nenapísal potom fotku z cesty ako pohľadnicu poslať!!!!!!!!!)) no a videl som aj ten chrám kam celý sprievod smeroval blízko prezidentského paláca videl som aj India Gate v diaľke a už sa zmrákalo keď som zakotvil na zastávke kdesi na polceste??? tej dlhej vzdialenosti ku ambasáde vraveli mi že trasa??? 620 sa ??? no iste pôjde tadeto nešla dlho dlho míňali len natrieskané iné autobusy a turistické busy ktorými odchádzali sikhovia z okolitých štátov a ja už som stál asi hodinu a bol som nervózny opieral som sa o lampu a vyhliadal autobus keď priamo ku mne prišiel taký nízky Ind v čapici a sňal si z krku veniec na niti navlečených žltočervených kvetov a zavesil mi ho na krk a pod pazuchou mal akúsi knihu alebo zošit s krížom ani som mu nevidel do tváre bol to okamžik ako som tam stál opretý o tú lampu a držal som kvety a on sa mi poklonil rýchlo??? a rýchlo odišiel a ja som za ním pozeral až kým sa nerozplynul v dave ani sa neobzrel ((magická chvíľa medzi dňom a nocou keď vzduch začína chladnúť a voňať nocou a lampy nerozhodne blikajú či už je čas svietiť alebo nie))) nechápal som zaplavil ma kľud a stál som naďalej pri tej lampe ale už som nebol nervózny celú ďalšiu vyše hodinu kým prišla natrieskaná 620 ktorá ma vzala na ambasádu... ((a tie kvety voňali tak krásne)) ((túžil som sa niekoho spýtať čo sa to stalo no asi by mi len povedali že som proste dostal kvety...)) Hneď som išiel kúpiť 800g chlieb že pol teraz pol ráno a vrátil sa Dalo bol tam aj on jazdil na slonovi a nažral sa všetkého po krk nechcelo sa mu ísť pre chlieb tak som mu dal polovicu. // Že vraj Rado nám dnes vybavil turecké víza lenže to by sme musleli dôjsť do 1300 ... ! no dádam to pôjde ešte v pondelok to by bolo super keby sme mali všetky víza takto úplne otvorené dvere domov aj keď hoci aj bez dolára - fakticky s 28 dolármi každý! // Nemám sračku! Resp. nebolí ma brucho a odvčera som nebol na WC! // Do noci som písal a jedol chlieb jeme aj vitamíny a pivné kvasinky musíme sa pred cestou vykrmiť. E

Sobota 7. januára 1995

Sobota 7.1.1995 19:44(+4.5)-15:14CET 111: No tak sme vyspavali do neviemkedy, ja som vstal skor a cital a pil caj. Okolo dvanastej som Cepra presvedcil, nech raz on ide do obchodu, tak isiel, ale doniesol len jeden chlieb, ze druhy bude az popoludni, tak sme ranajkovali s cajom a ja som cital Tusenie tiena snad sty krat, no neprestava ma to fascinovat???... TOTO by som chcel studovat, keby sa dalo, planetologia, exobiologia, historia starych civilizacii, neobjasnene otazniky... takmer cely den som cital, vonku svietilo slnko a tie tri auta, co tu maju, chodili sem a tam a pod oknami pobehovali ambasadove deti a zavolal mi ktosi, ze vraj kedy ideme na tenis, Cech, reku ja nie som ten, koho volas, ale I tak mi dobre padlo s niekym si poklabosit, lebo s Dalom nie je rec, vzdy hovori len o tom, ako sa nudi, a zeby sme uz boli prec a tak cely den si zasival gate zaplatami z mojej ciernej??? kapsy; potom sa uzieral nudou... nalada sa mu zvysila, az ked doniesol druhy chlieb a 3 cibule za 2 rupky, o siestej sme pojedli a pocuvali 6 O'Clock FM, aby sme sa dozvedeli, ze Elvis ma dnes narodeniny (60), zajtra o siestej budu same elvisovky, uz sa tesim, no a ja som pisal dlhy zazracny vcerajsok a diery... a tymto vlastne dnes pisanie koncim, dennik je dotiahnuty do realu. Teraz si dam caj a budem cosi citat (asi Soucka) a dufat, ze dnes pride Rado a vezme nas na pivo a veceru. // (Dnes sa konecne takpovediac hmatatelne dokazalo, ze mi sracka presla!) (Ked Lubos odchadzal z plaze vtedy 1.1., dal mi svoju lyzicu z Kharagpuru s tym, ze on si ukradne dalsiu.) (Tie pohladnice vcera: okrem ineho aj Iron Pillar of Delhi.... musim sa tam ist pozriet!) V radiu isla pesnicka Beatles, ktoru som este nepoznal, z albumu Live At The BBC... to musim okamzite zohnat, to su tie doteraz nepublikovane piesne. Tiez teraz hraje Eagles a neviem, ci som zle pocul, ci co, ale ze vraj su "reunified", no neviem. // Mapa Delhi: taka zmatena, bez planu, okrem tych dvoch hviezdic okolo C. Porka??? a India Gate len same take krivolake ulicky a ulice a cesty, no ale o to je to krajsie napriklad oproti Pekingu. (Biba mi prveho januara na plazi povedala, ze rada, ze jej rodicia dostanu aspon nejake peniaze naspat... ze povodne myslela, ze donesie nieco usetrene, ale asi za vsetko radsej nakupi veci domov.) (Mesto PLNE smogu.) (To WHO cislo je 331 7840.) (1666 sa volal ten Guru!!!) ("...kde sme si ako Robinzon s Piatkom zbierali kokosove orechy...") // 22:35 Dalo spi, ja pisem pohladnice - dokonale prepracovane texty na katedru, Martinke, Lenke + Lenke+Silvii, Radio Tatry, Dieterovi a Gizele a celej familii v nemecku po anglicky, Philippe + Nuno, atd. Dokoncim to zajtra. Tie texty su PREPRACOVANE. Som super spokojny! K O N E C N E

Nedeľa 8. januára 1995

Nedeľa 8.1.1995 12:34(+4.5)-8:04CET 112: [* Rovderová, Naďa (1971)] Spalo sa perfektne o pol desiatej som začal [lenivo] premýšľať či Dalo perie alebo nám už úplne prasklo potrubie v kuchyni potom som [dlho] pozeral na oblohu ktorá bola tmavá reku keby tak chcelo pršať (žltý, žltý, žltý) a oči sa mi zarosili spomienkami na tie perfektné dni na Čingove keď pršalo a my deti sme sedeli na lavičke za dvojitým oknom a Omika kúrila drevom v tej peci a niečo varila a Opika hral pasians a bol tam Ajax a dažďové kvapky stekali hore dole tým sklom a my sme vyzierali??? na Matku Božiu čo keď sa vyjasní prestane pršať... a potom som náhlym poznaním vyskočil spod tej deky v obliečke čo tu mám??? ako perinu a vonku fakt pršalo a bolo to nádherné tak som sa rýchlo obliekol a hodil na to šušťákovú bundu pripomenulo mi to Mongolsko rýchlo aby neprestalo pršať a išiel som do obchodu pekne pomaličky som si vychutnával??? ten voňavý chladný mokrý vzduch. Obchod bol zatvorený tak som kúpil dva veľké chleby po 7.50 v stánku na ulici plus jedno jediné vajíčko za 1.75 mám [odtiaľto prepisované v Leuvene od 2.4.2000] výčitky svedomia za tie pohľadnice no ale čo radšej nebudem jesť no musím ich poslať chlieb sme si zohriali v rúre takže bol fajn chrumkavý a každý mal pol perfektného vajíčka namäkko soľ a čaj počúvali sme Wild World a konečne som vybalil tému pohľadnice a vidno že Dalovi tiež nie je všetko jedno ale vraví že ak si nepožičiame on si tie peniaze radšej nechá na cestu takže tak teraz tu sedím útulne zabalený v perine pri stole hraje REM a vonku stále prší svieti mi tu svetlo práve som dopísal pohľadnicu Philippovi 1 ešte napíšem RTatry 2 a to bude asi všetko mám teda ešte domov 3, lenke+lenke+silvii 4, emilovi 5, Dieter+Gisela+family 6, ma3nke 8. Dnes má Naďa narodeniny... 24 rokov dopekla onedlho aj ja. // ((Posledne keď sme menili posledné Dalove šeky tuná som sa pýtal koľko si vezmú keď stratím šeky a oni ich refundujú -> nič totiž kryje to poplatok 1% čo sa platí pri nákupe šekov!!! super)) // ((Keď sme cestou na Manori na??? ??? zastavili??? sa??? pre batohy na Central Stn bola tam váha môj ruksak + čierna taška vážil 21 kíl. Dalov ruksak tašku nemal pri ruke 13 kíl to sa nečudujem že tak pobehuje a ja nevládzem no stále je to lepšie ako bolo na počiatku. Ja som vďaka hnačkám riadne schudol mám ledva osemdesiat normálne asi 85.)) // Teším sa teraz ako pôjdeme ďalej že si oblečiem všetko čo mám a budem mať ľahučký ruksak! // Počúvame Rolling Stones také neznáme piesne no začína sa mi to nebezpečne páčiť - zohnať stonnov! // No tak je 15:19 to Rádio Tatry som spíchol dokonale ešte som spomenul aj Paťa Strážaya, Koala Tours, Tatranskú galériu, Prípravný výbor ZOH 2002 v PP! a napadlo ma čosi ingenious - napíšem čosi také aj do SME 9 a oni to rozhodne otlačia lebo je to kompaktné a zaujímavé a zďaleka??? no úplne som napätý unesený??? napíšem to na ten posledný flintstonový papier a obálku no tak plus 11 rupií platím??? !!! priložím tam aj pohľadnicu Camel Fair (lepšiu nemám) že veľa šťastia do tohto roku praje expedícia Ázia na svitaní a podpisy a New Delhi India a dátum a SME, BRATISLAVA, EURÓPA to tam môžu hodiť ako ilustračné foto! // Elvis má narodeniny dnes! Je pred šiestou už hodinu bežia jeho piesne strašne??? často zbabraný strih a tak. // Plus každú hodinu je na tej frekvencii iné - FM a tak všetky hrajú tie isté Elvisove pesničky... // 20:44 S Daliborom sme sa poriadne pohádali normálka dal som mu nech sa podpíše na ten príspevok do SME tak si to ani celé neprečítal a vyskočil že toto on nepodpíše lebo vraj sme sa s Ježíkom nedohodli že im budeme posielať reportáže... má ma v zuboch už že som napísal RT na pohľadnice Philippovi a Martine ale podpísal svoje meno hoci tiež vyskočil: "Načo píšeš Martine?!" fakt inteligentná otázka. Preto prečo píšem komukoľvek navyše som jej to sľúbil. Riadne to tu iskrí, príšerne si začíname liezť na nervy. // Asi o piatej sme si v rúre zohriali druhý chlieb od rána plus 1 cibuľa odvčera. Takže druhé jedlo dnes ovšem že sme chronicky hladní. Neviem či od toho alebo následkom celých litrov čaju čo som dnes vypil ale robia sa mi také svetlé mžitky pred očami ledva som dokázal prepísať ten príspevok načisto. // Práve teraz sme boli za Radom (byt č. 10) (tel. interný 310) no hoci je tam svetlo nikto neotvára. // 20:55 Tak sme ho vytočili a ozvala sa nejaká speakujúca ženská tak už je jasné kto ho zamestnáva po večeroch nechali sme odkaz nech sa nám ozve keď sa vráti. // Po tomto zápise som sa fajn okúpal a začal písať taký tajomný príbeh podľa tej pesničky Zelenáčov, ale tak ma to vzalo, že mi z očí padali slzy až som mal mokrý kapesník tak som asi o 0:10 išiel spať a celú noc sa mi snívalo o Omike.

Pondelok 9. januára 1995

Pondelok 9.1.1995 23:25(+4.5)-18:55CET 113: Takže posledná noc v našom domovníckom byte. O pol desiatej šiel Dalo kúpiť chlieb, zatiaľčo ja som zdolával obnovenú sračku, ale "bez strachu a bez ľútosti", lebo ešte ráno v posteli som to celé pochopil totiž mám problémy z toho hlúpeho Delagilu, už je to isté, veď tu v Dílí nejem nič len chlieb a čaj a vitamíny a občas vajíčko a bola cibuľa jedinou zmenou boli tie dve tabletky Delagilu v sobotu spomenul som si ako mi bolo zle tiež na Silvestra a aj vtedy ako sme stanovali v Cloud Hills za Cantonom - vtedy som vracal. Takže klasické napriek tomu úžasne chutné raňajky a o jedenástej sme sa vybrali 620 na Irán. Boli sme tam už o trištvrte na dvanásť, no víza sme dostali (vydávajú sa od 12 do 1pm) no problem. K nič extra pečiatke ide??? pár 16? známok s islam. znakom tie nám tí exoti prelepili cez zrušené indonézske víza ale to je jedno. Tak sme si tľapli??? a vrátili sme sa za Radom ovšem káva & soft drinks a napísal pre nás nótu presne??? ako v piatok Iránu (10/94) lenže pre Turecko (12/94) a išli sme tam ovšem znova sme trafili na toho trtka pri bráne ten nám vysvetľoval dobreže nie graficky znázorňoval nohou na podlahe že ako Slováci nemáme absolútne žiadny problém prejsť vstúpiť do Turecka víza dostaneme na hranici no ale mali sme tú nótu tak sme ho presvedčili nech sa spýta veľvyslanca totiž radšej by sme to už mali vopred máme skúsenosť z ostatných štátov že vždy je lepšie vybaviť si víza vopred trochu som blufoval nech zavoláme o štvrtej OK išli sme späť cez ulicu domov zmietaní protichodnými náladami a pochybnosťami či si to nechať dať urobiť v tom prípade tu sme dozajtra alebo to riskneme a čakáme na hranice ovšem ak si od Rada nepožičiame prachy a nebudeme vedieť koľko čakať poplatok na tureckej hranici budeme musieť ušetriť tak 25 dolárov každý a tá cesta bude riadne trápenie. Musíme Rada popýtať o aspoň 50 doláčov. Išli sme za ním a ešte ho poprosili o list týkajúci sa tých 14 filmov (pätnásty je v kamere u Biby). Pred štvrtou sme skočili na Turecko chlapík že ak veľmi chceme bude to zajtra??? po 600 rupií (asi 20 dolárov) ale že je to úplne nezvyklé aj keď niekto letí víza dostáva v Turecku! Tak sme nenástojili a vzali pasy a ešte tesne pred záverečnou štvrtou sa vrátili ku nám Rado nám dal ten papier a ešte adresu SR v Teheráne (v Pakistane nič fakticky už prvý večer nám vravel že tu v Dílí sú pre 7 štátov okrem Indie 1 Pakistan 2, Bhután 3, Nepál 4, Bangladéš 5, Afganistán 6 a Maledivy 7 a ešte sme si vymenili vizitky no ale stále niečo ostávalo nevedeli sme sa odhodlať tak konečne som sa ozval ja či by nám nepožičal takých 50 do zálohy lebo máme peňazí presne akurát. Bol perfektný žiadny problém len sa mu nechcelo ísť domov mal veľa práce tak nás poslal??? s Brnkom??? ako že si požičia??? vrátim mu to keď príde v lete domov resp. jeho rodičia bývajú na Baníckej 25 ??? v zozname myslím Viktor Boháč. Takže má to u nás. Opanovala nás šílená radosť hneď som kúpil chlieb a dve vajíčka a najedli sme sa. Takto dôjdeme do Turecka pohodlne vlakmi a autobusmi. Plesli sme si dnes druhýkrát a po jedle sa zbalili väčšinu oblečenia už máme na sebe a tak sú batohy pomerne malé čo je nádherné. Vyhodil som svoju čiernu koženkovú tašku a dobre že sme čoskoro odišli, lebo by som ju asi z koša vybalil. Chodil som s ňou ešte na základnú školu ... a gympel ... a po celej Ázii ... nechal som si len jednu svorku a pripol ju na šnúrku okolo krku ku zvončeku prsteňu a kotve. O 18:15 sme vyrazili domov autobus letel s vetrom opreteky tentoraz sme nevystúpili pri Park Hoteli ten autobus totiž ide až takmer ku New Delhi Rw??? Stn. Slečna??? na recepcii našej ambasády nám síce vytelefonovala passenger train o 19:35 do Amritsaru??? lenže ten sa ukázal byť expresom a lístky po 113 rupií takže nič reku aspoň Ambala tá je tým vlakom 52 a osobák tam ide až ráno o 5. Vznikla otázka či ísť do tej Ambaly po 52 a skúsiť prespať čo by s rýchlikom mohlo byť nebezpečné a dostopovať tých 200 km do Amritsaru??? alebo ísť passengerom len do Panipatu snáď 100 km od Delhi a lenže o 00:45 a ráno stopovať a keď to nebudeme stíhať vziať osobák niekde z Jalandharu do Amritsaru kde už stop nemusí fungovať. Cena do Panipatu je po 14 takže toto zvíťazilo hoci aj tu teraz tvrdneme na stanici. Ale nie je to také zlé - sme bez lístka (lístky na osobáky sa kupujú v daný deň takže ich kúpime až po polnoci) v čakárni cestujúcich prvej a vyšších tried ako bielych nás nekontrolovali. Najprv ja som sa bol najesť našiel som tu vonku perfektnú uličku reštík pripomenulo mi to Peking a zlepšilo môj názor na jedlo v Indii dal som misku ryže a dal za 5 plus zelenina??? zadarmo a voda a ??? ??? kúpil??? oriešky v karamele 100g za ??? 4 rupky potom bol Dalo dal sviňu za 6 počúvali sme rádio poslednýkrát Times??? FM až po posledné správyo 2300 a šum pobehujú tu tučné krysy pomedzi ľuďmi čo sa pomaly ukladajú na cestovné matrace??? (to tu všetci ťahajú so sebou) no už je zajtra tak ideme pre tie lístky - // (Vypočuť si ??? Depeche od Bašky. Nemusí to byť až také zlé, napadá ma.) // (zametači na konci sprievodu) // (herpes posl. deň stopu do Bomb a ešte do vianoc??? - ??? ale ??? ako Portug aj nos a ??? pod ľavým okom sakra keď sa to raz niekde objaví je to tam asi stále!) // (ten maník čo nás tak super hodil do poľa mal náklad vložiek ("sanitary napkins for ladies") // (vtedy cestou do Delhi ??? ??? steriliz. vodu manganistanom draselným ružová voda otrava ...) // (šinieme??? si to 3, 6??? (od ??? do B) a potom do Delhi celý čas na sever po 8, potom do Amritsaru celý čas po 1) // (koniec sprievodu - ako zametali)

Utorok 10. januára 1995

Utorok 10.1.1995 114: Tak sme kúpili lístky až 10.1. po 14 rupií o 045 sa drbli do toho vlaku smer Panipat na lístku 93 km ktosi nám povedal že tam budeme o 545 mysleli sme že mu snáď umreli všetky premýšľavé bunky snáď tak dve hodinky maximum vozeň celkom prázdny len dve indické duše a my tie sa dívali ako sa súkame do spacakov z tej našej Kanady a žasli že "NO WINTER GO INSIDE" a poponáhľali sa do hajan aby sme to využili dávno už nám nevadí že na nás ktosi čumí hoci aj v spánku tak sme drichmali a čuduj sa svete v Panipate sme boli asi o pol piatej pretože sme cestou dlho stáli Sanipate??? a aj nás tam nechali lokomotíva sa odopla a zmizla a my sme ešte chvíľku lebedili v absolútnej tme potom sme sa zbalili a vypadli malá stanička žiadna kontrola lístkov na cestu sme sa vydali o pol siedmej bola ešte čierna tma ale hneď sme vo svetlách idúcich áut chytili jeden truck a práskali to rovinou prikrytou bielou hmlou ako vatou a cestu lemovali havárky a autá vyvrátené a zaborené vedľa cesty v mlákach a bahne je tu šílená rovina a teda vlhko a samozrejme na ceste roztrhané??? psy a v tej hmle papagáje zelené a opice a somáre vodné byvoly a zaplavené okolie domy polia čo ešte v období dažďov potom sme sa dostali do šílenej zápchy a všetko čo sme si ráno nadbehli sme stratili ďalej druhé, tretie a štvrté auto tam chlapík už šedivejúci zarába 1000 / mesiac sám sa nám ponúkol v jednej reštike jediný sen dostať sa do vysnívanej Európy a robiť tam vodiča a šílene zarábať tak chcel po nás víza vymenili sme si adresy nech má radosť pošleme pohľadnicu za Ambolou sme vstúpili do posledného indického štátu Sumajas??? piate auto až na súmraku tam asi 5 ľudí a jeden sikh výborne anglicky tak som s ním hodil fajn reč to auto bolo vládne viezli akýsi plyn (do Amritsaru) takže vodič zarába okolo 3000 mesačne ??? je ale bežné 1000 - 1200 premýšľal som ako sme sa dali od všetkých??? hostiť a že Punjab a Hoyna??? sú najbohatšie v Indii ale nechcú sa oddeliť o Zlatom chráme že všetko zadarmo jedlo izba (!) literatúra atď že aj teraz večer tam môžeme ísť že je asi 400 rokov starý založil??? ho??? ten??? Guru Gob??? (ten guru tam asi nikdy nebol) každé ráno o tretej sa umývajú preboha??? mliekom v chráme päť znakov sikhov: nikdy nečesané vlasy a brada a turban, hrebeň taký drevený, náramok na pravom zápästí (od 10 rokov ani ho nedá dole), spodné gate, a ??? ??? vysvätená??? aj nožík asi o 2045 sme došli do toho bájneho Amritsaru a došlapali to do chrámu a ubytovali sa ovšem 50 rupií záloha sa tam dáva normálne perfektná??? ??? s ??? a holá žiarovka tak sme ešte vypadli von a našli jedáleň tam sme si sadli do radu na turka??? na také dlhé behúne cez celú sieň a chlapíci čo za to nie sú platení ovšemže pred nás hádzali nerezové misy s cvengotom a chodil chlapík s košom čapatí a vždy sme ??? obe dlane a povedali koľko on nám dal a druhý chodil s vedrom v ňom dal ten chlapík bol celý od toho dalu zakeckaný vyzeral ako krmič v ZOO u slonov plus voda do dalovej misy ovšem že sa je rukami bolo mi trochu nevoľno z toho všetkého Dalo tiež ale chceli sme to zažiť a boli sme hladní a ja som tiež jedol ten štipľavý dal aj keď som vedel že budem mať hnačku veď je to zadarmo a pritom??? ovšem (aj pri jedle) na hlave ja šatka Dalo tričko a na boso sme sa prešli po nádvorí toho nádherného??? chrámu čo je v strede na vode mramor a zlato a taký strom ??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? asi je veľmi významný a chlapík s ??? očami sikh že toto je najkrajšie a naj???šie miesto na Zemi celý bol rozcítený muselo??? to pre neho veľa znamenať a ??? sikhovia tiež vyvalené oči toľko o tom iste počuli a teraz sú tam a miesto oltára tam sú také výklady kde za sklom pri svetle sedí mudrc a číta šílene hrubú veľkú knihu a ľudia sa klaňajú a modlia a hádžu peniaze a ??? požehnanie a jeden extrémista sa v tej ľadovej vode kúpal či modlil no sila??? ale odmrzli nám podošvy tak sme to vzali do spacakov a spali ako bábätká - // (a jak tam v tej mláke všetci zborovo a masovo srali pri tých kalužiach akoby sa dohodli) // do nasled. dňa (cesta??? ??? napríklad) - ten Amritsar je plný orieškov celé hŕby ??? ??? a potom zalievané??? v karamele a potom topánky kožené pandžábske super pre mňa veľkosť (obrovské) bez výšivky??? super koža aj podrážka za 4 hodiny 170 rupiek (zač. uličky čo ide k ubytovni) a kapesníky a šaty a šály a deky // do nasled. dňa: pri vstupe do Pakistanu (ATARI) máme (115 deň): 54 u Dala + 48 u mňa + 27.5 (800 pak. rupií) = 129.5 dolárov takže celkom 1678.9 to je 14.6 za deň obaja zatiaľ minuté 39.9 z požičaných. V Indii sme za ... dní minuli 119.9 dokopy (v tom 2 x 36? Irán atď) Kohete??? ATARI??? 22879 (delhi) + 490 (ATARI??? delhi) = 23369 to je 203.21 km / deň na kilometer a osobu je to 0.03592 USD čo je asi 1.0776 Sk. // zajtra: ??? ??? s bronzovými nádobami??? vždy good night sem a tam

Streda 11. januára 1995

Streda 11.1.1995 18:23(+4.5)-13:53CET 115: Ledva som vylúštil tento čas na hodinkách. Po slnku ostala len oranžová žiara ktorá ďalej hasne tak budem písať zajtra. Strážim stan na indickej strane hraníc s Pakistanom, Atari. Začína byť dobre zima nechápem ako tu môžu žiť tie papagáje. No asi tak ako u nás v neskorom lete. Panečku už len tuším čo píšem. Ale páči sa mi to. Takže go on. Napriek tej zime fungujú aj cikády a veveričky. A stále je tu čulý ruch ľudí čo prichádzajú z Pak. Pre nich snáď hranica ani nie je. Jeden policajt z posádky - sikh - tu prišiel a veľmi mu bolo do reči ovšem iba hindi či punjabi no škoda ale aj tak nás pozval na čaj ovšem niekto musí strážiť stan. - Dobrú noc a sladké sny. Bude sa bohovsky spať v tej zime! // Je 1850 a píšem ďalej aj keď sa nerozvidnelo zato však vyšiel Mesiac spoza stromu a tak som našiel svoj tieň a do ucha mi spieva Nohavica tak som odrazu zistil že mám super náladu. Práve pred chvíľou sem prišiel jeden pohraničník s pohárom čaju pre mňa hovorí len Hindi ale čaj je fajn tak som po ňom Dalovi napísal nech pošle ďalší. Počuť aj psov a jedného akiste bláznivého kohúta a už nič. Uniformák sa ma opýtal či chcem alkohol reku hej ale ja tu strážim on že mi donesie tak dnes to má otvorený koniec. Ide sem nejaká postava a druhá čosi si hovoria a v ušiach mi znie Píseň psaná na vodu. Ktorý básnik rozprestrel svoje ruky tejto noci nad krajinou? Chcel by som písať jeho básne. No kométa. Všetko uteká umiera. Vesmír tepelne či gravitačne alebo ekologicky či v nemocnici ale vždy umiera. Preto je krásny preto je krásne všetko okolo lebo je to len raz. Kto tvrdí že čokoľvek je večné, je úplný blázon... Áno, smútok za starým čo už nikdy nepríde alebo??? rozochvenie na tým čo bude v budúcnosti len so súčasnosťou človek nikdy nie je spokojný. Škoda že tie piesne sú také krátke nedá sa dlhšie rozjímať???. Kedysi keď sme boli mladí bolo všetko krajšie najlepšie fánky od Omiky, najlepší mamkin košíček, prvá láska, sny Vinnetou a tak neviem každý za tým plače ale ja si myslím že to stále mám v sebe smutné je len to že to vidí reálnejšie ... taký chrám zlatý - to je proste rozprávka najkrajšia z rozprávok a ja som tam takmer vracal z jedla + hnačka + žobráci + zima atď vš??? ??? proste ??? nikdy veľmi ??? cítiš ??? ??? ostatok je melanchólia histórie alebo budúcnosti. Košilka - ženy. No hej, ale aké. Ovšem že je krásne milovať ale - koho. ??? je že je hrozne málo tých čo za to stoja. Fakt nemám ani jeden tip na dievča kt. by som bezvýhradne chcel. Ani Danicu. Ani - nie. - // 19:14 práve tu bol zasa iný chlapík v deke??? a turbane sikh a doniesol mi pohár ??? vína chutí to ako voda tak som to drbol a pred??? že výborné aj??? tak??? ??? a otriasal??? som sa keď odišiel??? a dal som keks čo tiež doniesol no ten keks bol OK. Tak - hej práve som chcel napísať že nesmiem piť. Nervové bunky sú to jediné čo sa v tele neobnovuje. OOOK môže ma prejsť vlak alebo valec ale ak nie, chcem mať rozum čistý. Nech mi nikto nevraví, že frajeri ako Kalcit Meco alebo Dodo z toho nemajú následky... // ??? verše??? -> na gitare!!!!! Tiež pyramídy - Plebs blues. Nie ja vieru nestrácam. Hraničná čiara - plot s ??? ??? tak 200 m odtiaľ je ??? ???. ??? ??? aj ??? mesiac???. Ktosi spieva. Ceper to nie je. Ibaže by už zvládol hindi. Chcel by som byť darmodějom - // Vstali sme o 830 celkom doružova príjemné žlté slabé svetlo žiarovky útulne chladno ovšem prvá cesta na WC pekne??? čistá??? sračka potom som pozrel do tej veže čo je pri záchodoch okrúhla prázdna len v osi ??? stúpajúce točité schodisko - šero krik vtákov ozvena - reku musím hore asi 7 poschodí zábradlie z takej rúry ovšem nikde neukotvené držal som sa len stredového piliera mne blbovi nestačí ísť do polovice ja som musel ísť hore konečne brvno cez schody idem dole ale pozriem schody stúpajú tak som musel prekročiť to brvno a tam som vyplašil holubov mali tam hniezdo a v nich vajíčko až som vyšiel úplne na strechu a nádherný pohľad obrovské??? mesto celý ??? ??? ako na dlani stálo to za to len dole to bolo ešte ťažšie ??? som z toho krútenia dostal slabú závrať držal som sa piliera a dole som zošiel s roztrasenými nohami no šťastný no a potom??? sme sa vyzuli a zabalili hlavy a išli sme pozrieť ten zlatý chrám na vode (večer už bol zavretý) tam zákaz foťákov na ??? sikhovia s ??? a ??? a veselo spievali a dávali tú ich ??? hmotu len som nemal ??? z listov??? tak sme sedeli na turka a počúvali a potom jedno a druhé poschodie tam učenci dávajúci požehnanie a študujúci hrubé knihy a steny??? mramorové a zlaté pláty a ??? kvetmi??? a ??? z farebných krásnych kameňov! Dalibor dal potom jedlo v jedálni (hoci aj on mal sračku) ja už som neskúšal??? ja som išiel na izbu cestou som dal čistú vodu perfektnú pristavil??? sa pri mne nízky Ind reku ste kresťan pane? - hej - on že merry christmas and happy new year čumel som ako puk len som hlesol the same to you a on sa pobral a odbehol spomenul som si na toho v Delhi umyl som sa v studenej vode na nádvorí tej ubytovne??? a išli sme pozrieť cetky pre mamky a zistiť autobus??? do Atari a zmeniť peniaze na pakistanské rupie kúpil som si na raňajky bezvadný biely 400g ešte horúci ne??? chlieb hneď pri chráme za 5 a pozreli??? veci lež??? väčšina sikhske náramky, hrebene a nože prstene a náhrdelníky len ??? ??? na stanicu tam ??? ??? 100 IR na 90 PR a 90 PR na 100 IR vš. ??? šopíky a našli sme autobus taká rachotina úžasná po 10 rupií do ATARI pozreli sme šály a ??? krásne a lacné šatka za 20 šál pletený vzory??? super 25 no ??? by čas reku ??? rýchlo späť do chrámu Dalo šiel na ešte jedno jedlo ja som dal takú buchtu za 2 a keksy čo boli 4 rupky za 100g super a 3 chleby na cestu (??? sa -> 50 rupie??? naspäť) dalovi ten obed trval od 1330 do 1415 tak sme vzali cyklorikšu na stanicu reku odídeme z Indie vo veľkom štýle stiahli sme to z 10 na 7 a nasáčkovali sa do toho koča divil som sa že sa pod nami dokopy tak 200 kíl nezlomila náprava a drevené kolesá a tak sme ako praví bieli sáhibovia frčali a chlapík celý čas stál na pedáloch lebo sme išli ??? do kopca no a dali sme mu tých sedem a autobus tam už čakal a my sme nemohli vymeniť prachy lebo kto z tých namyslených boháčov sa stará o osem stovák tak ale potom sme to ??? ___ ??? ??? kurze 100:95 presne 800 PR no ešte tesne pred tým som kúpil tie typické cigarety v liste pre Tatku aj Dalo kúpil po 2 a ??? sme si po 10 na ten bus do Atari nasadli sme a práskali to šílene pomaly predierajúc sa davom a stále sme priberali nové telá ktoré sa už nemohli vojsť no vždy sa vošli a ten čo vyberal peniaze bol tak trochu kaskadérska povaha stál na drevenej lište čo bežala po boku autobusu s tou brašnou s peniazmi na zápästí na ??? retiazka so zelenou píšťalkou z ??? ??? ??? dával znamenia šoférovi kedy má zastaviť či ísť a peniaze vybral v pohode tak že si otvoril zvonku príslušné okienko a natiahol ruku a tak chodil zvonku po buse no konečne sme vysadli v Atari na hranicu to bolo ešte vraj kilometer boli to dva všetci oproti idúci na vozoch autách pešo na motorkách nám kričali že hranica je už zavretá no varoval nás už ten čo nám menil prachy ale do chrámu sme už s báglami nechceli radšej prespíme na hranici a skoro ráno vyrazíme tak sme došli a tam policajti práve sa pokúšali zostreliť zo stromu akéhosi vtáka veľkosti holuba prásk len rozprášené listy vták odletel dym z pušky brokovnice hranica že sa otvorí o desiatej zajtra ráno stan, každý po chlebe piati??? Íri + jedna Írka celkom OK auto v pakistane problém no boli ??? mŕtvi tak som ich nechal...

Štvrtok 12. januára 1995

Štvrtok 12.1.1995 12:57(+4)-8:57CET 116: Mal som nádherný sen. Najprv som podpálil akýsi dom celkom nechtiac z neznámej príčiny som si robil ohník z jeho základov a keď som ho išiel hasiť pozerám že to za mňa zahasil Ivan Prager ktorý sa vzápätí skĺzol zo ??? po chrbte a potom sme sa spolu predierali cez les vysokých??? cez popadané a vyvrátené kmene a tak a potom neviem či ma viedol alebo to vôbec ??? som prišiel domov a tam bola Danica panečku ale som sa potešil riadne sme sa mali k sebe už sme to skoro robili keď poznamenala že nemá rada keď pri tom niekto číta hoci raz to robila s jedným čo celý čas čítal a bolo to nádherné a že to robí aj s dievčatami??? no ale ??? bol v tom, že som sa len na čosi zadíval panečku keby som si spomenul čo tam bolo napísané... no tak som sa naštval a odrazu som bol v tom lese no listnatom ale uvedomil som si že sa chcem vrátiť za ňou tak som bežal tým lesom dole kopcom ??? ??? ??? skákaním a snažil som sa plachtiť vzduchom dole tým kopcom čudoval som sa že to nejde že si to neviem predstaviť mal som v mozgu akýsi blok hovoriaci neviem či udržím víziu letu mohol by si spadnúť??? tak som nevzlietol a ??? som to späť a potom už neviem presne Dani mala typické bláznivé nápady a postrehy čo neznáša a boli sme spolu s našimi a potom v aute no ale nedá sa povedať že by to klapalo hoci som ju miloval ako len viem no a potom som sa zobudil lebo ku stanu o 720 k nám prišiel pohraničiar s čajom tak sme vstali a dali si čaj poďakovali a zavreli Dalo chcel hudbu ale ja som chcel dosnívať ten sen tak som mu dal sluchátka a vrátil som sa k téme a spomenul si na podrobnosti sna aj som si predstavil??? ??? ??? ??? ale nebolo to ono dej už nebežal jednako som dostal jedinečnú náladu tak som vyliezol z vlhkého spacaku a vlhkého stanu (rosa) a zohrial sa na vstávajúcom slnku (Heliov zlatý voz) a sledovali sme obrovských supov ako postávali na neďalekom strome ovšem tie konáre boli tenké a nemohli ich uniesť tak sa vždy prepadli hlboko do koruny a potom tam plácali krídlami okolo. Zasa išiel okolo mliekár??? stále ??? no už bez mlieka a jeho ??? ??? sa ??? a prišlo nám podať ruku a potom prišli dvaja pohraničníci s ďalším vedierkom čaju a dvoma hrubými plackami posypanými takou červenkastou soľou aká sa dáva lízať jeleňom potom nám jeden z nich dal svoju adresu (RAGHUBI...) a mne pri tom došla tuha v Bombaj??? pere TEEM??? tak som ??? ??? zvyšok tuhy z Nadinho pera to je posledná potom už len ceruza a dali sme mu adresy a zbalili sa asi o štvrť na jedenásť začali prechádzať hranicu stále sme niekomu dávali pasy a ťahali??? sa s "portermi" ??? čo nám chceli nosiť ruksaky tých 300 metrov cez pásmo a na druhej strane sme boli o 11:30 ovšem posunuli sme sa v čase a tak bolo odrazu len jedenásť a my sme sa dozvedeli??? že bus do Lahore je len po 6 (aj tu sa dajú meniť indické 100 za 90 pak alebo 30.5 pak za dolár) blbci Austrálčania dvaja vzali taxík jeden bus kamsi za 2 - polo??? ??? ??? chcel tri - a potom druhý po 4 (chcel 6 riadne sme sa naťahovali) nesmierne ??? v minibuse hodnom tohoto označenia a o 1215 sme boli na železničnej stanici zistili že práve o 1245 ide ??? vlak dnešný do Quetta economy bez rezervácie po 195 čakali sme 150 ale OK nie je to fast ani slow ale normal a nemáme miesta na sedenie ovšem sedíme je 13:25 písk sme sa konečne pohli kúpil som 6 placiek sú hrubšie ako indické asi ako čínske??? po dve rupky je to ok vlak podobá sa na mongolský v uličke sú dve sedadlá pri okne lenže nad nimi nie je piata??? posteľ chodia tu predavači s ??? ??? ??? keksy žuvačky (poslať Bibe ??? žuvačku v Indii ??? žuvačky nedostať zdá sa) Pakistan zatiaľ vyzerá ako India len vš. nápisy??? sú písané arabsky anglicky sa dá dohovoriť v pohode chlapík tu oproti mne sedí turecky a číta odzadu a sprava doľava taký podivín a chodia tu žobráci a podlaha sa začína zapĺňať orechovými škrupinami ako všade doteraz. OK - je to 965 km teda väčšina cesty cez Pakistan ale pôjdeme to vraj podľa toho Araba oproti - 36 hodín o zbohom toje zajtra o polnoci ale vraj ešte zvyčajne mešká takže tu zotrváme asi do soboty ráno. Cez zamrežované (ako v Indii) okno mi pečie na hlavu a okolie som opísal lež stále nám super náladu vďaka tomu snu ja som asi úplný blázon milovať niekoho čo o to vôbec nestojí hej ešte v tom sne mi blyslo hlavou že dobre že som jej poslal tie pohľadnice z AAD že si uvedomila že ??? ??? a tak. Bolo to veľmi zvláštne, prebrať sa z toho sna do reality teda mokrého stanu na indicko-pakistanských hraniciach... Počítame tým vlakom neexistuje žeby sme išli 36 hodín leda tisíc km... Potom z Quetty to máme už len 649 km do Mirjaveh (hranice s Iránom) máme dosť prachov takže to vezmeme tiež vlakom ovšem keď nepôjde len raz za týždeň alebo busom inak busy by tu mali byť lacnejšie! Nestihli sme to zistiť lebo sme tak rýchlo museli vziať tento vlak. // No tak zlé správy predsa len budeme cestovať asi 30 hodín lebo sme si všimli na mape že železnica robí veľkú obchádzku na juh kde prekračuje Indus a pôjde späť na Quettu, takže je to okolo 1200 km (potom presnejšie spočítaš podľa mapy) ľutujeme že sme nešli autobusom bolo by to krajšie a zrejme aj lacnejšie. Ale inak fajn celkom sa dajú kúpiť aj veci vo vlaku a na staniciach kúpili sme 4 veľké pomaranče za 4 a potom ešte tie hrubé placky po 2 plus ??? fašírka za 2 + nejaká postrúhaná zelenina vynikajúce jedlo no ovšem že sa nám aj pritrafilo pohostenie pakistanského ľudu jeden pomaranč niekoľko hrstí ??? korenených pochutín a také ??? zelené štipľavé domáce brandy??? a ovocie to zelené tvrdé s paprikou a soľou! Zaujímavosť - prišiel chlapík s taškou a megafónom na ktorom mal taký háčik ktorý bol ??? na rebrá batožinovej police tak ho tam drbol ??? ??? ??? ??? ??? a aj akúsi flaštičku a hlasom rozprávača bájí ju začal vychvaľovať pokojným hlasom a potom pochodil po ľuďoch a nasypal im do dlane po troške aj ja som si dal zistil som že ide o korenie čosi ako ??? a so soľou celkom fajn až potom chodil po okolí a predával. Aj ďalší čo prichádzali predávať praženú sóju alebo čo vždy každému nasypali do dlane a potom predávali. A oriešky a limonády (pepsi sprite asi len) a stále čaj (2 rupky) a koláče!!! (3 rupky) a banány proste fajn. Ovšem že Dalibor mal okrem toho ešte kopec cigariet. Ďalšou typickou črtou cesty bol ustavičný presun po sedadlách stále nás niekto vyhodil že on tu má lístok ale ľudia aj odchádzajú a niektorí sa vedia aj potlačiť takže sme stále sedeli. Takto to pokračovalo až do večera až sme o ôsmej (7 hodín cesty) dlho stáli (? zrejme MULTÁN) tam sme dali tie fašírky s plackami potom sa všetko začalo zahaľovať do diek a zaľahlo aj po zemi a nastal nočný kľud. // Hodil som reč s na prvý pohľad pripečeným ale milým Turkom z Istanbulu vracia sa aj s rodinou z návštevy v Pindi domov takže som ťahal informácie autobus z Quetty do Taftan??? (tam zmena prachov na turecké asi 190 / 1USD) (pak. str. Iránu) je asi 200 rupiek, potom do Mirjaveh, potom bus do Zahedánu prepočet 20 rupií potom bus Teherán asi 5 dolárov! super takže sa to nezmenilo! a na hranice 4-5 dolárov potom do Dogubajarát??? a odtiaľ asi 15 dolárov do Istanbulu. Máme 102 dolárov (??? rupií) takže 2 x 10 Irán + 2 x 20 VÍZA + 2 x 15 ISTANBUL = 90 ostáva nám ešte 12 dolárov na cestu z Istanbulu domov čo je nečakané a perfektné!!! // Premýšľal som pri pohľade (za svetla) von že idem cez ??? rozvinutú harapskú krajinu a vôbec povodie Indusu kolíska civilizácie... // Tuná vedľa vo vozni je perfektný väzeň ktorého ??? traja policajti... // Inak nič len že v noci bola krutá zima, hoci som na sebe mal už všetko.

Piatok 13. januára 1995

Piatok 13.1.1995 9:05(+4)-5:05CET 117: Dnes v noci som nemal žiadny sen iba ak o teple celý čas som mrzol a závidel všetkým okolo tie deky ako si sadli na turka a celí sa do nich zabalili až po oči tá noc bola nekonečná nad ránom sme prekročili slávny Indus a potom sme došli na veľkú stanicu takže do vlaku prišlo ráno dali sme s Daliborom vo vlaku fajn čaj po 2 vtom Dalo hlási že kým spal mu ukradli čiapku ktorú mal vloženú v topánke na polici no sláva toľko s ním tá Ondrova čapica prešla aby ju ukradol nejaký hovnivál v Pakistane potom však vstal chlapík čo ležal pri Dalovi a pod ním bola zlisovaná čiapka Leitner takže Dalo si doteraz láme hlavu kedy ju z tej topánky vybral alebo či ju tam vôbec dal. Na peróne neskôr v Jacobade??? sme dali takú sladkú mliečnu hmotu špecialita trochu ako krowka a 20 okrúhlych sladkých keksov za 5 rupií (!) ku čaju na ktorý nás ktosi pozval. Tak teraz sedím a čumím von je tam srieň a nekonečná rovina plná mlák a blata po ktorom sa do diaľky tiahnu stopy po stádach ktoviečoho a kde tu strom a ja tu vidím ako si táto krajina kolíše iné civilizácie ako tu pobehujú všetky tie zvieratká čo pre nejakú príčinu dostávajú rozum a menia sa na inteligentov a stavajú Mohendžo Daro a Harappu a dláždia ulice a robia si vlastné ??? jak pred 5000 rokmi zrazu??? zaniká keď sa pre čosi obráti tok Indu a Mohendžo Daro zapláví bahnom a prídu Ázijčania??? a Arabi a Alexander Veľký na svojej nesmrteľnej výprave a Mongoli a teraz my s Daliborom. // Pakistan je celkom ako India až na tie arabské??? a lepšie ???. Hoci aj tu sú čapatí a dal. Aj čaj je tu iný. Cesty sú tu snáď ??? OK na nich perfeknté dlhé autobusy rýchle??? na streche stále aspoň 15-20 ľudí a úžasne vyzdobené nákladiaky TATA ale aj dlhé už viac ako kamióny cisterny všetko to frčí rýchlo však my sme rýchlejší to sa rozumie. Čo ešte. Ovšem že sa tu fajčí a podlaha je už riadne zanesená odpadkami, lež cestuje sa pohodlne najlepšie je že sa dá písať aj za jazdy. Som unavený takže len čo sa niečo uvoľní, hodím šlofíka ako Dalibor ktorý už spí. - // Ako tí pohraničníci od nás chceli víza do SR... ??? prachy??? život ??? vôbec netušia nemajú šajnu čo by robili ako na to že my im víza nevybavíme... aj iní... aj títo tu vo vlaku... // (ten Arab??? hore v ??? ako sa ??? a čelom ??? "sem"??? ??? lôžko k Mekke... večer) ostatní nič asi to neberú tak vážne // 15:44 Tak sme to celé hodiny práskali tou nekonečnou mokrou nížinou Indusu ktorá postupne schla až sa zmenila púšť kamene a piesok a trsy ostrej trávy a potom som kdesi konečne kúpil - lebo väčších staníc je tu málo a jedla ditto - 4 placky (po 2) a jedno vajíčko (3) a Ture??? ??? ma ešte ponúkli kusom kuraťa a takým chlebom čo vyzeral ako rebrá a hodil som sa na uvoľnivšie sa lôžko a konečne spal teraz som sa zobudil chlapík ma vystriedal pozerám vonku v úžine ??? vravím si už viem kde Spielberg natáčal Tajomstvo stratenej archy tú poslednú časť ako idú do hôr tú archu otvoriť proste tá púšť sa vydvihla do skalistých ??? hôr máme dve lokomotívy (diesel) a plazíme sa medzi vrchmi stále vyššie a vyššie práve sme zastavili pri mestečku Kolpur vyše 1700 metrov nad morom v údolí sa vinie cesta a opatrne brzdiace náklaďáky a ??? ??? ??? ??? v diaľke zasnežené vrcholky stojíme s Ceprom pri otvorených dverách za jazdy pomalej a čumíme na všetko a vravíme si aké by to tu bolo na bicykli... // Celý deň tiež premietam ako zbalím nejakú správnu holku a pôjdem do Iránu apspoň tak na mesiac pekne autostopom a busom pozrieť si úplne všetko tiež "Alisadr Cave" (ALI SARD CAVE) a tie vysočiny za Teheránom a vôbec všetko o tých boháčoch čo si to tam práskajú autami na lacný benzín a tí ruskí usadlíci... - chlieb jogurt samé krásne veci. // (Mirjaveh urobiť peňaž. záznam do denníka) // Tak sme dorazili do tej Quetty??? a ono pršalo a bolo dobre zima a čo je najhoršie bolo päť hodín vraj posledný bus ide okolo piatej??? do Mirdjaveh tak sme prešli okolo chlapíka čo zberal??? lístky pri východe zo stanice (pozeral???) ale o nás neviem či náhodou nejavil záujem a šlapali sme tými zablatenými dažďovými??? ulicami v snahe nájsť autobus až nás odchytil taký chlapík čo nás vtiahol do svojej ??? ??? a telefónom zistil že dnes už autobus nepôjde. Normálne by ešte išiel jeden o šiestej ale dnes je piatok... Zajtra ich však pôjde plno nech len prídeme za ním keď už ??? spať v jeho hoteli (60 double) autobus po 210 rupií - tak sme zosmutneli ešte viac keď chlieb tu stojí ??? 400g až 8 rupiek a drbli sme to na stanicu do čakárne prvej triedy malá miestnosť pohovky stôl stoličky a najmä útulná plynová piecka (ešte sme kúpili pri stanici perfektný ??? veľký chlieb po 2 pečený v diere v podlahe na vnútornej strane diery dole oheň nalepí sa na stenu ??? cesto ??? na navlhčenej podložke ??? na vnútornú stenu potom dvoma železnými tyčkami odlepiť super) a Dalo tam ostal ja som sa vybral kúpiť čosi k chlebu dal všade okolo 8 - 11 za misku, ryžu nemali aj pomaranče drahé (8 za kilo) a ten dážď a zima nakoniec v meste som dal takú sladkú hmotu bola hnusná ale zadarmo lebo chlapík ma pozval aj na ??? z ??? ??? lebo to zloženie??? ??? ??? a potom som dal kdesi 5 kúskov mäsa pečeného na železnom rožni od perfektného Araba sediaceho so skríženými nohami na svojom ??? ??? v deke pod strieškou taký šéf tučný za 3 rupky s chlebom čo som vzal so sebou a potom ešte takú fašírku príma za 2.5 rozmazal som si ju na chlieb v malej reštike dostal som k tomu plno vody a cibuľu a ešte akúsi kyslú smotanu a decká tam pozerali takú rozprávku didaktická angličtina práve išlo o písmeno R vrrŕ zavrčal pes ako rozprávajúci pes no tie decká toho reštikára nerozumeli ani to R ale bolo to útulné svetielko??? vonku tma a zima a potom späť na stanici teplúčko a útulne ovšem o ôsmej prišli zriadenci že musíme vypadnúť lebo sa to na noc zatvára --- nenapadlo ich že nemáme kde ostať reku hotel --- // Zima tma dážď ale vedel som že nejak sa to vyrieši tak intuitívne tak som sa ??? a fakt chvíľu sme tam chodili okolo toho zoznamu mien v mramorovej doske vš. čo zahynuli pri zemetrasení 31. mája 1935 železničiari a ??? no dnes by boli aj tak vš. mŕtvi (asi) a zo zeme vyrástol speakujúci výborne Pakistanec ??? študent farmácie a že pohoda keď ide len o jednu noc keď je to celý náš problém ovšem tiež tu je na návšteve práve dokončil skúšky (2 na univerzite???, minulý rok - prvý rok - bol prvý!) a má prázdniny tak sa opýtal kamošov železničiarov nič proti medzitým sa na stanici zišlo tak 10 pravoverných ktorí udierali čelami o podlahu ??? ??? podľa??? šéfa pred nimi ktorý ??? a potom nás farmaceut vzal do jedného domu na druhej strane stanice tam 6 postelí a televízor a plynový??? a elektrický varič tak sme si ohriali ruky a debatili perfektný dom 2 poschodový ale len prízemie tam bolo žiadne kúrenie žiadna voda len hlinený krčah s pitnou vodou uvarili sme čaj pakistánsky tuhý plný vraj niktotínu a v tom Pakistane je zaujímavý systém štúdia po základnej škole sú len dva druhy??? FC??? a FC??? to prvé je ??? pre inžinierov a ??? atď druhé jazyky a ekonómia atď. A prázdniny majú teraz v zime keď je najtuhšia zima celé leto sa učia a fajn speakujúci ??? ??? stanice kopec srandy na večeru sme mali tie super chleby boli sme ich kúpiť o pár domov domov??? ďalej a praženicu s cibuľkou a plno čierneho pepru krása zasa ma preženie super fajné a dvaja spali v jednej posteli len aby my sme spali každý v jednej nech sa vyspíme ešte do spacakov sme dostali čaj a na spacaky deky tak sme spali ako snáď nikdy ešte. // 4 programy PTV! // Akurát ??? ??? ??? arab.??? premiér či kráľ??? či čo a Bhuto na letisku a ??? dvojitý obraz čistenie??? riadu??? ako všade aj v Mongolsku a elektrická inštalácia??? ako u ??? šrubovák no super a ??? ako Dajana??? ??? ??? dvierka???!

Sobota 14. januára 1995

Sobota 14.1.1995 21:51(+4)-17:51CET 118: asalom o aleikum --> walein??? assalam??? // Muhammad Ali Qamar, c/o Shaheen Book Depot, Main Bazaar, Kundian (Mianwali), Pakistan // Tak bolo asi sedem dvadsať keď som sa z domu celú noc som strávil doma pomaly vracal do reálu privábila ma ako inak vôňa jedla ten čo si z neho všetci uťahujú no zato má u nich najväčší kredit, chkapík s baluchistánskou vyšívanou čiapkou (žena mu urobila) kvočal pri variči a na oleji piekol domáce placky veľké ako palacinky z hnedej múky a vnútri viacvrstvové ako tie v Číne a krásne to voňalo a aj MA Qamar sa pridal urobil perfekt praženicu tak som ležal a vnímal teplo spacaku a tá vôňu a krásu situácie potom som vstal a odobral som sa na záchod teda vybetónovaná miestnosť??? tam dva stupienky betónové no žiadna diera! medzi stupienkami??? hovno stopro ešte Daliborove od večera tak som sa tam vylial stále mám tú hnačku snažil som sa to vodou nejako vyplaviť lebo tam bola diera ale v stene a tou to nechcelo stekať no tak som sa na to a išiel vedľa tam klasická betónová kaď s vodou pri zemi z nej kohútik tak som sa umyl a tá mydlová voda išla kanálikom??? popri stene von na dvor a cez celý dvor do diery pod múrikom a potom neznámo kam plávalo tam už všetko možné tak som si tam ešte umýval zuby a premýšľal že už pred 5000 rokmi tu ich predkovia mali lepšiu harappania??? mali lepšiu kanalizáciu a bývanie no čo už možno aj u nás ešte budú časy keď sa bude srať na podlahu ale nič nezmenilo moju fajn náladu lebo ma čakali raňajky na ktoré som sa vrhol ako po protestnej hladovke spolu s Dalom a ??? of Baluchistan sa spokojne usmial a stále nám prikladal viac a bol zjavne rád že nám chutí to čo stvoril (na tie placky zarobil cesto už večer) a vrátil sa jeden taký čertík celú noc mal stráž na stanici ale veselý hádzal žarty potom sme spolu s Qamarom práskli do mesta brodili sme sa tým blatom na akýsi bazár kde menia prachy potrebovali sme zmeniť 3 USD aby sme mali na vlak (195 + 10 rezerva) ideme vlakom predsa len do Mirjaveh lebo v Taftane??? zmeníme prachy a tým istým vlakom pôjdeme až do Zahedánu v Iráne ovšem všetky banky zavreté (PI a SO) v jednej zmenárni nám ponúkli 31.5 za dolár ovšem - len nad 100 USD o 3 doláre nemali najmenší záujem... no potom nás odchytil taký malý Arab a odtiahol nás do svojho mrňavého obchodu tým??? s látkami v pasáži poznamenal??? že Československo čo sú tam za muži keď ich musí Rusi obsadili za 24 hodín v Afganistane sa im nepodarilo obsadiť jediné mesto za 20 rokov... vyrazil mi dych no už sme boli u neho a k téme sme sa žiaľ nevrátili bol by som mu vyčistil žalúdok bol to Afgánec nie emigrant proste len čaká kým skončia boje a vráti sa domov (čo je to za muža ...) ponúkol nám zelený afgánsky čaj silný bez cukru bez mlieka v plytkých šálkach malá konvička hovorí super že nám dá 30 PR za dolár no dobre okolo perfektné saká vlnené (pár stoviek), ??? košele dokonalé??? (??? ???), šále, kapsy s korálmi, baluchistánske čapice vyšívané (tie od 70 po 200), a tie vlnené čapice pakistánske páčili sa mi vo vlaku už tak som ožil a dal si ukázať on že 50 potom 35 nakoniec som vzal jednu takú z bielej jahňacej vlny jemnej za dolár zjavne bargain! a skočili??? na stanicu kúpiť lístky z rezerváciu no a aj s tou rezerváciou to bolo iba 195 zostalo nám 35 Dalo reku ešte čosi kúpi mame tak sme išli späť do mesta a brázdili to blato medzi rikšami a mototaxíkmi a autami a bol tam ruský market ale všade nevkusné umelohmotné šity zásuvky zažigatele a variče a perfektné ??? s ??? a iránskymi dekami (super! okolo 600 ale v Taftane ešte menej) a kašmírovými ??? šálmi šatkami perzskými kobercami klenotníci nože??? ??? drahé najmä v striebre a stohy baluchistánskych čiapok a tých pakistanských čiapok trh plný orechov v živote som nevidel toľko a toľko rôznych orechov vlašské ??? kešu para no všetko a figy a ??? veci no ale úplne najlepší bol obchod kde predávali starožitnosti ale haraburdy no s úžasnou silou skoro ako vykopávky aj polámané a nepoužiteľné ??? nádherný prstene a rôzne sošky ale všetko pravé staré podľa Q. veci z domov kde všetci pomreli alebo dali do bazáru haraburdy no krása najlepší šop aj keď len stánok a plno prachu chlapíci všetci na perzskom koberci na turka pozvú ťa na čaj a ??? - ??? Dalo nič nenašiel tak nám Q. kúpil také orechy s cukrom a sézamové ??? s cukrom a išli sme nazad a Q. vravel že vojna je tu (podobne ako v Indii) dobrovoľná ak niekto chce ísť ide ovšem ak pasne testy on neprešiel so slabými očami ale veľmi by chcel... no je to iné aj u nás by viac ľudí chcelo keby nemuseli... (v Iráne je ovšem asi 2 roky povinne vojna ...) ale ??? vec preľudnenosť veľký problém atď on že nie lebo Allah povedal že moslimovia majú mať čo najviac detí (zato aj viac žien) aby mohli ovládať svet (doslova povedal "rule the world") a že to nie je problém že veľa ľudí ale že organizácia či čo no tak to ma prekvapil to náboženstvo je trošku uhodené nech sa Allah nehnevá Q. vraj že Allah keď dá narodiť sa decku tak ho aj nakŕmi no teda tie ??? chudákov v uliciach a čo ??? vzdelanie ??? ? Ale fakticky rozmýšľa im to ide Európa ani ??? sa nemôžu prírastkom porovnávať ??? rozvojovým krajinám čo bude o pár rokov veď nás prevalcujú! // (Dalo ovšemže??? ??? zato sme našli super ??? sklápacie nože s drevenou rúčkou a arabským nápisom na čepeli len po 10 tak sme obaja vzali po jednom.) // Koniec cesty ku stanici sme bežali lebo bolo nebezpečne blízko pol jednej??? do baraku sme s Dalom dobehli o 1225 vzali batohy a podali ruku (a objali) dvoch čo tam boli a bežali sme za vlakom ktorý mal za úlohu Q. podržať ale času bolo dosť lebo ešte ne??? lokomotívu (vlak chodí v UT a SOB; z LAH do QT je to 1190 km) ešte??? sme vymenili adresy že keď prídeme vezme nás do svojej dediny k rodičom a všade no to by som hrozne rád a on že keď príde do Európy - jeho veľký sen robiť tam PhD no je veľmi šikovný študuje v angline ??? študuje držím mu prsty ešte nám skočil kúpiť chlieb 4 chleby tak nám ostalo tých 15 rupií na cestu. // A objali sme sa ako Arabi a že dovi a on inšallah (nech Allah dá) (z vôle Allaha) a on to beatol a my sme ostali dali sme jeden chlieb napoly a potom sme sa dlho nehýbali Dalo ešte nabral??? vodu potom sme sa konečne pohli lenže na juh... šílené ??? cez domy z nepálených hlinených tehál horšie ako harappa a decká s nami pretekali (nie bez šancí) a kývali nám dievčatá a potom sme dlho stáli za mestom kde bola odbočka??? na východ len lokomotíva musela urobiť okruh na druhý koniec vlaku asi tak o štvrtej sme sa konečne pohli nádherné hory??? celé ??? až do zotmenia som čumel vonku na ten divý Baluchistán hlboké rokliny a ??? a vádí kde zúria??? jarné riavy a sníval som ako tu jazdia na koni prečo by som sa nemohol stať známy cestovaním koňmo po Ázii a Amerike no tak by som nechal u niekoho koňa a išiel do Golden Temple pohoda a sloboda krásna púšť a šípka??? ??? trať a vedľa druhá cesta na nej pickupy veľa??? tie o??? tunely??? aj kamióny pár ale celkove dosť málo áut a aj piesčitá púšť aj kamenistá takmer žiadna tráva ale na jar to je možné zelené vtedy by sa tu ten kôň mal fajn pripomínalo mi to Mongolsko tie hory a pláne a púšť aj pár stád ovcí a kôz s pakistanskými nefalšovanými pastiermi a západ slnka a zima zima je tu veľká??? zima??? postupne sme zjedli aj ostatné 3 chleby nemáme už nič ešte že susediaci??? študent obchodu z Lahore a jeho 6 veselých kompánov všetci idú navštíviť nejakú hrobku akéhosi Araba do Iránu nás pozval už 2 x na čaj mohol by aj na jedlo hneď vedľa je reštika ovšem medzi vozňami prázdno ešte že som si to všimol tak som tam okúňal čo stoja placky až ma takí traja chlapíci pozvali a kúpili také dve placky tak sme s Dalom hodili a zas som bol na záchode sračka ??? teraz sme už v spacakoch spacak??? v igelite lebo podlaha príjemne teplo tak ako pred Quettou aj tu celú cestu len malé stanice ledva nejaká ponuka jedla nikto nechodí po vlaku... // Ako??? pri??? ??? na??? tie pustatiny nemôžem uveriť že Pakistan je preľudnená krajina -- stále myslím na tú stratenú archu a aj Living Daylight ako tam Bond aj s Karou skočí autom s padákom z toho padajúceho lietadla do púšte a pred nimi tabuľka KARACHI X km a oni idú ??? presne takých áut žltá značka KARACHI... za ??? ??? by dnes??? v meste je to úžasné - // Ovšemže s Dalom snívame aké to bude doma a u ženských v Blave a ako ??? Vietnam CD a hostel v PP a expedíciu s Andrzejom a Austrália robota a ??? okolo sveta odpracovať si a vôbec pracovať a cestovať a kniha o ceste a ??? ... no najprv bude treba tú ??? a ??? a ??? potom za tie peniaze Vietnam CD a za to ja asi pôjdem do Austrálie makať a znásobím peniaze a potom Irán a USA atď ??? a stredná Amerika Peru - // (keď budem písať denník - prečítať si ešte Svobodu je tam ??? čo možno mám poznačené ale tiež tam ich ??? a ??? ???, ...)

Nedeľa 15. januára 1995

Nedeľa 15.1.1995 14:00(+4)-10:00CET 119: (pakistánsky čas) Takže celú noc sme to práskali tou púštnou rovinou a dokonca sme aj celkom fajn spali v tých spacakoch nebolo zima a púštny vietor čo cez škáry fúkal dovnútra jemný piesok na nás tiež nemohol okolo siedmej??? som začal pozerať von a vychádzalo slnko za nami a obloha bola konečne raz modrá a jasná. Okolo ôsmej sme prišli do Taftanu teda pakistánska colnica ešte tam nikto nebol tak sme stáli v rade tam beloch reku odkiaľ si on že z Czechoslovakia Czech tak reku nazdar sympatický chalan z Mostu plný perfektných historiek už rok je na cestách po Ázii. SAP. Prešiel cez nás a Ukrajinu do Ruska a Kazachstanu a Kirgizstanu do Číny a Tibetu kráčal 2000 km v zime nič neminul super ľudia oveľa inteligentnejší ako Číňania nepotrebujú civilizáciu dva kone aj so sedlami mohli kúpiť za 3200 Y lenže tam niet kde zmeniť a doláre nechceli čo by s nimi robili a on tam na ceste omdlel žalúdok a viezli ho do dediny a podobné veci cez Lhasu do Nepálu skúšali cez tú zakázanú časť Indie India Thajsko až dole Flores viackrát da pokúsil dostať do Austrálie vízum no nič závidel nám že máme on by tam šiel aj bez prachov pozná v Austrálii perfektného Čecha čo má továreň a zamestnáva takto Čechov a cestuje so ženskou čo napísala sprievodcu po Indii prvého hneď ako sa tam dalo ísť a mala rozhovory v TV a tak no tak cestovali spolu ona teraz odletela z Thajska domov lebo čakajú baby xkrát ich okradli alebo len zahlásili krádež pohoda riadne sa vyzná. Inak novinár ešte o ňom veľa nevieme. Sedíme vo vlaku už na iránskej strane konečne máme za sebou aj pasovú aj colnú kontrolu (nemuseli sme nič vyberať) a čakáme na odchod do Zahedánu Mirek Kadlec je kúsok ďalej vpredu kde ho Pakistánci hostia na rozdiel od nás ktorí sme hladní ako vlci. Ešte Taftan - zmenili sme len 1 dolár za 2700 rialov (čo je 270 tumenov???) lebo v Zahedáne bude lepší kurz a mali sme posledných 15 rupiek na ryžu po 8 --> neislamská cena (...) lebo nič iné v tej púšti nemali taká základná chyba čakať jedlo na hraniciach - // Super M. hovorí že zo Zahedánu chodí bus rovno do Istanbulu za 15 USD to by bolo úžasné tak ním pôjdeme spolu len čo M. predá 5 kíl čaju čo mu dal jeden obchodník v pakistane lebo nemá prachy asi tak 25 USD to bude a práskame domov. Ešte neuveriteľnosť - keď sme si v Bangkoku boli po tie letenky ja som najprv dostal inú letenku tiež DRUK tiež Czechoslovakia ale na 21 a meno KADLEC MIROSLAV dopekla teraz som si na to spomenul na to meno aj dátum a bol to on! Svet je fakt veľmi malý a čím ďalej menší ale stále rovnako krásny keď nie viac. // Tak aby som nezabudol Mirjaveh začiatok Iránu máme 58 doláčov, 25221 km výpočty sú urobené no opísať si ich môžem aj potom (počítač ó počítač hneď ako sa vrátim v tú noc sa obžeriem prečítam superk knihu napríklad Labyrint??? od tých dvoch maníkov??? a urobím Solar System program). // Benzín Pakistan tak do 12 Sk Irán asi 1.50 Sk... čas sa posunul o 1.5 hodiny dozadu... teda sme len 2.5 hodiny od domu (celý Irán) // 1631 iránskeho času (+2.5) 1401CET --> V Mirjaveh sme - tam??? sme ??? z hraníc - stáli zasa niekoľko hodín ešte potom ako som kúpil lístky do Zahedánu po 800 rialov a ??? som ??? ??? zaháňať??? hlad čítaním Svobodu on sa proste prejedal na tej svojej ceste Dalo debatil vonku v piesku s našimi spolucestujúcimi ktorí sa ukázali byť dobrí husajnisti ??? úhlavný nepriateľ keď už budeme mať tú ??? zbraň??? ani Kašmír by nebol problém a tak. // Európa - musím stopovať a spať u krišnov a sikhov taký Paríž potom môžem obzerať aj x dní no super aj Londýn požičať si Nadin Autostop I. // Ideme vo vlaku od tretej kedy sme sa konečne pohli a krajina sa nezmenila pomaly oranžovejúce slnko nádherne pozlacuje tú púšť a kamenné vrchy tu tam i v diaľke modrosivej a modrá temnejúca na východe obloha teším sa na žrádlo celý deň sme okrem tej pitomej??? drahej ryže nič nejedli (ešte pangamín a tabletku šumivých vitamínov) a Dalo dostal dva keksy potvora od husajnovcov???. // Tak včerajšok dopadol úplne??? senzačne???. Dorazili sme do Zahedánu konečne o piatej tam plno autobusov perfekt Tehrán Tehrán ale my sme chceli priamo do Istanbulu ale nikto o tom nevedel. Tak sme čekli cenu Teherán 900 tumenov??? (3 USD) a išli do mesta zohnať dakde na trhu prachy predať čaj napísať??? ??? do Carihradu a najesť sa... mesto čisté??? vyzeralo - ale prázdne nijaké stánky len obchodíky a to tiež pomaly zatvárajúce našli sme bazár s čajom plno ??? čaj čaj čaj pobehoval som okolo v snahe kúpiž žrádlo ale nič Miro??? ponúkal??? ten čaj 5kg ale nič záujem nakoniec za neho dostal len 3000 tumenov??? (10 dolárov) namiesto 25 s reku poďho do Teheránu odtiaľ pôjdeme bus do Istanbulu za 12 tak to aj vyšlo na 15 ??? OK (+ my s Dalom sme zmenili v jednom obchodíku 10 dolárov na 3000 riálov čo je super bohvie či na tom neprerobil) lenže o pol siedmej už ??? ??? a zavretá a tmavá??? a tak nám bolo jasné že všetky autobusy upláchli čo teraz Mirek vytiahol notes s adresou chlapíka ktorého stretol keď tade prechádzal stopom (vtedy ho chytili policajti a dali mu putá atď len zato že si mysleli že má vízum na dva dni a to boli dva týždne) no tak mu zavolal a ten chlapík bol úplne super vyzdvihol si nás autom z tej autobusovej stanice a išli sme k nemu domov, čo bolo pekne v centre otvorené obchody videli sme plachty??? chleba už sme sa vyzuli v izbe a zložili ruksaky keď Mohamed vraví že je tu akýsi policajt na motorke a chce vidieť naše pasy tak sme zasa skočili do topánok a vyšli von a Mirek že nedávajte pasy z ruky policajt nemá právo ti ho vziať z ruky tak nám to predviedol a ukázal policajtovi vízum ale nepustil ho a tak ten policajt vyzeral že jeho babka ešte bola opicou zavolal vysielačkou auto v ňom traja poliši a tak sme tie pasy už z rúk dať museli a oni??? večne??? kamsi vysielali asi hodinu sme tam stáli na tej blbej ulici a krotili sme Mirka nech to nie je ešte horšie reku nič nám nemôžu ale mohli prišiel ešte jeden civil na pickupe a že musíme ísť do hotela reku nejdeme spíme tu u priateľa a Mohamed že hej ale on že nie buď do väzenia alebo do hotela no pozrime sa! alebo že nás vezmú na terminál odkiaľ pôjde bus do Teheránu že pôjde ešte o desiatej nabetón tak a opísali si aj adresu a data Mohameda ktorý bol už dobre vycvakaný tak sme to vzdali a sadli do toho pickupu a došli??? sme na ten terminál aj Mohamed tam bol a keď nás vysadili preložil nám (celý čas prekladal lebo blbí policajti nič anglicky) že máme ??? policajtovi poďakovať že nás sem hodil nie do basy no teda ani sme sa na neho neobzreli a išli hľadať bus samozrejme až zajtra ide takže zima vietor teda hotel Mirek od kohosi dostal 30 pakistanských rupiek vo vlaku a ktosi že nám ich zmení na 5400 rialov trojka izba 6000 tak ten chlapík keďže nemáme peniaze to ??? a ešte nám kúpil 6 placiek a dal nám akúsi super zeleninovú zmes tak sme to baštili na izbe a Mirek vybral ešte pár vajíčok čo dostal vo vlaku a ryžu a také sladké okrúhle chleby a robili sme si čaj. Potom Mirek vytiahol akúsi novú ??? do ??? takú ešte ??? tak som skúsil aj ja ale nič bolo to slabučké počúvali sme Deep Purple no celkom hipi. Dlho sme kecali spať sme išli tak o jednej. // (napísať na syndikáty novinárske všade - práca angličtina... poznáv. krajiny --> Austrália...)

Pondelok 16. januára 1995

Pondelok 16.1.1995 120: Tak ráno o piatej:30??? zapípali hodiny??? a po chvíľke presviedčania reku poďme čím skôr tak Miro??? išiel pozrieť??? a zistil že odchádza plno autobusov tak sme sa fajn umyli a kúpili lístky po 9400 rialov (1 USD = 3000 rial) a pár plachiet??? chleba po 100 a také ovocné oplátky po 200 a o 724 sme fakticky vyrazili perfektným busom usadení na zadných sedlách po perfektnej ceste dokonca aj s prerušovanou čiarou okolo púšť cesta ako šipka ten Irán to je sama púšť ale nádherná čosi ako Mongolsko a Miro sa mi páči zato že má málo ale predsa tie keksy boli jeho nápad a cestou vytiahol 200g orieškov ešte z "Pakoša" mám rád ľudí čo prekvapujú a prekvapil ma ešte raz to keď sme začali čítať on je ??? čitateľ a ??? ??? čítam jeho Tretie oko od Dr. Lobsonga??? Rampu??? on Tušenie tieňa no ešte predtým ako sme začali čítať sme hodili dlhú úžasnú debatu o Tibete a živote a načo sme tu a o prírode ako máme žiť s ňou v harmónii to sa nedá popísať to by bola celá kniha a fakticky že to bola DOBRÁ diskusia to je všetko čo k tomu poviem a ešte že ja som pri tom došiel k názoru že 1.) človek nikdy nežil v harmónii s prírodou lebo bol inteligentnejší a to spolu s inštinktom zachovania rodu a rozmnožovania a sebeobrany spôsobilo že žil a žije na úkor prírody že už prvý domec oplotený bol to isté ako dnešné mrakodrapy a 2.) že ak je teória o prevteľovaní aspoň nejakým spôsobom v nejakom zmysle pravdivá, tak sme len schránky celý život je len prostriedok na zaškoľovanie??? duší no a ak nie tak tiež lenže dušou sa berie genetická informácia teda vývoj a je fakticky správne??? že žijeme na úkor prírody lebo vždy silnejší si podrobil slabších ktorí vyhynuli (trilobity, dinosaury, vývojovo staršie plazy, ryby, ...) a vyvinie sa z nás ak sa nezničíme čosi ďalšie ešte dokonalejšie. Super diskusia, hoci sme sa riadne rozchádzali. Cestou sme zastali snáď 15 x stále ??? polícia je to tu príšerné stále pasy a odkiaľ sme ale vymetené mozgy anglicky nič Mirek raz dal pas v ktorom nemá víza (dočasný cestovný doklad) a ten debo si to ani nevšimol cestou sme kúpili ďalší chlieb plachty a ja a dalo sme lietali na záchod no a večer sme dali normálne čaj a chlieb a ??? uhorku a nakladanú zeleninu a také kúsky ??? ??? no super a večer sme si vydupali??? svetlo cez tie čočky a ďalej sme čítali a o dvanástej zasa prehliadka vyjsť vonku...

Utorok 17. januára 1995

Utorok 17.1.1995 14:52(+2.5)-12:22CET 121: Zobudili sme sa o šiestej a vonku bol Teherán a South Terminal Bus Station no zázrak tých 1600? km trvalo ledva 24? hodín tak to sme si švihli vyšli sme von a navštívili tú super stanicu moderná ako v Európe záchody a umyvárka umyl som si aj vlasy a na informáciách hovorili anglicky tak sme sa čoskoro dozvedeli že busy na Istanbul idú z AZADI, tj West Terminal Bus Stn a že tam sa ľahko dostaneme modrým??? mestským??? busom ten bolo ťažko nenájsť platili sme po 200 rialov a došli tam pozor nie je to konečná toho autobusu a žobrákom sme podarovali tvrdý chleba odvčera ktorým sme sa prejedli (vida) a bolo tam x dopravných spoločností a ponúkali nám luxusný bus s jedlom a pitím po 20 dolárov ale potom sme našli jeden (Bus ??? No 1) po 44600 o 1300 zmenili sme 38 doláčov takže aj sme požičali Mirovi a tak by nám každému zvýšil ešte dolár (3000) na jedlo a tak sme kúpili také 4 okrúhle sladké chleby (po 200 rial) a kakao 3 x (po 20) a sadli sme si do takej reštiky kde sme to jedli lebo??? vonku??? ??? ??? ale ??? ??? Mirek nám dal ??? ??? ?? a Dalo sa šiel prejsť a my s M. sme dali ešte po tom výbornom kakae a debatovali sme o všetkom ??? ako ho okradli celý batoh keď na Andamanoch ako ??? ??? v ??? a o ??? dal mi ITK??? adresy od Svobodu a o ??? a potom k nám prišiel majiteľ tej reštiky taký ??? stredné roky jedno oko slepé jediný tam anglicky že aby sme doma povedali aké je to tu v Iráne strašné aby celý svet vedel že tu je diktatúra. ??? ??? náboženský režim a že by rád ušiel šepkal a potom sme aj s Dalom dali plachty a také perfektné??? šaláty s ??? po 500 a maslo prvýkrát po tejto ceste MASLO! a M. chcel vajíčko dostal ho surové že nejde uvariť no Irán potom tam prišiel taký ??? ??? pár ona len šatka nič na xichte ale nos ako uhorka a škaredá zato super americká angličtina že študovala v Paríži atď on zasa bol v Heidelbergu no a že je to tu hrozné ako si vyšli autom na??? ??? I??? a šílené problémy s policajtami že sú pár nie manželia (M. napríklad každému tvrdil že Iva je jeho manželka lebo by mohol mať problémy) a ??? a??? tých dvoch americkými cigaretami a tabakom voňavým a bolo pol jednej išli sme do No 1 vzali sme ??? a batožinu do busu a čakali ešte do trištvrte na dve potom sme sa pohli a teraz ideme okolo stále rovnako??? tie isté hory len už vyššie takže krásny sneh super diaľnica počúvame Žalmana --> autobusár hoci debil (nahrat) tak za 48 hodín budeme v Istanbule čo je tak 2100? km ďaleko!!!! Tj štvrtok cez víkend už možno budeme doma! Chceli sme dať sáčok kaziet dopredu nech si vyberá on že nie lebo police by to mohlo vadiť.. okolo ??? vojenské??? kasárne samopaly to sú blbci mám z nich trochu strach práve máme??? ??? ??? 4 obrovské chladiace veže možno jadrová elektráreň. No ale ??? ??? keď sme v No 1 čakali na odchod spýtal som sa M. že ??? že ??? z vojny ako že to bolo on že ??? len 6 mesiacov ??? ??? v nemocnici si vybavil a potom zdrhol za hranice (nech sa stratí??? fax z nemocnice na útvar) a odvtedy sa túla (2 roky? už) a nemajú na neho lebo domov na trvalú adresu nechodí ??? len občas so sestrou nie s rodičmi býval vo FM teraz bude asi v Prahe asi si kúpi ??? pas v Indii 700 rupiek... a neskôr švédsky alebo iný nordický tí nemajú??? problém s vízami... a ??? ??? falošné doláre 1000 za 500 kdesi v Turkmenistane či Kirgizii neviem v Pakistane to ide po priekupníkoch zbraní??, a tak....... no a vravel že je možné sa vysťahovať do Austrálie info na autráskej ambasáde získať! No treba mať 11000 USD ??? ??? ??? atď... no a takto získať po pár rokoch občianstvo a ??? ??? ??? znovu získať slovenské a české - a študovať tam no to je môj predbežný plán. // ??? sa tu píše v tom autobuse aj keď ideme plynule a super predsa to nie je vlak. ??? M. ???. Idem čítať. // 17:58 dočítal som Tretie oko. Super napísané a dôveryhodné veľmi inteligentný človek to napísal. Pochybnosti: 1.) totožnosť pisateľa - či je to fakt láma - opát???, 2.) všetko o čom sa pochybuje ??? potvrdil ??? aj Yettiho... (dobreže nie aj Lochnesku), 3.) to s návratom inej??? planéty a opačným pohybom Zeme je úplná blbosť. Asi aj viac vecí - // Chlapík protivný II. vodič každému zatiahol záclony na oknách bez debaty žiadne pozerať vonku kvôli teplu. To sú mi ľudia. Nik okolo nás neprotestoval! // Ten istý ??? ??? ??? ??? kto kde bude sedieť znova nikto nič (len my --> rozsadili sme sa ako ??? ??? - každý sám). // Vonku sú pásy snehu, na hranici??? ??? v priesmyku ho bude dúfam dosť že zguľujeme tých blbých Iráncov. // ten fúzatý fanatik potom opätovne zatiahol záclony a ??? cigarety Mirovi a Dalovi hoci aj iní fajčili // po tej večeri čo opíšem hneď dokonca podložil nohu do chodbičky Dalovi i Mirovi jak som si všimol... // večera - taká reštika niečo lacné konečne taká zmes akoby dal hrášok??? či čo v omáčke vraj po 3 x, 3 jogurtya 3 ryže pýtam sa koľko to bude vraj každý 1000 no tak bolo to super neštipľavé aj cibuľka surová no potom že 3000 každý takže sme sa pohádali tak či onak sme mali len 4200 všeho všudy dali sme 3000 a chceli odísť potom ale Afgánec žijúci v bulharsku (oženil sa tam) dal??? za nás z jedno-dolárovky???... // Celý deň sme potom ešte skúšali dať kazetu ale nič ??? najmä vďaka blbcovi... že police úplne??? ??? // a ??? ??? ??? ??? že vraj žije v Nemecku (oženil a tam) a cestoval po Južnej Amerike no nemá šajnu tak sme si ho podávali až odišiel buzerant jeden v priliehavých??? elasťákoch kvietkovaných bradatý debil -

Streda 18. januára 1995

Streda 18.1.1995 14:57(+1)-13:57CET 122: Nad ránom po autobuse chodili ??? ??? menili rialy na líry debili normálne??? stále prišli ja som spal zatriasli mnou change money debili pred ôsmou sme boli na hranici Gurbulak??? plno snehu horský priesmyk! tak sme sa umyli??? colnica do 900 zavretá a kým sme my s Dalom boli na WC autobus odišiel nechápali sme a mrzli kým sa nevrátil ďalšie protivenstvo toho chlapíka??? hoci Miro protestoval sedel dnu atď pokecali sme s Turkom kamiónom po nemecky??? bol by nás vzal že Irán shit pozná ČS potom prehliadka Irán ukázali sme len vrchy batohov OK (najprv za posledné prachy - 1200 rial sme kúpili nejaké??? keksy) a čakali sme v medzipásme??? kým otvoria busovi??? asi hodinu lebo Turci sú o 1.5 hodiny pozadu to je super sme len 1 hodinu od domova Turci nálepka do pasu 1 mesiac 10 USD dali sme zadarmo čaj (vypýtali teplú vodu a cukor) a keksy zmenili 3 doláre po 40,000 lír kým otvorili poriadne poprezerali Iráncov a Pakistancov asi okolo jedenástej tureckého času sme vyrazili tými bielymi vrchmi a hneď sme zastali v reštike a všetci si dali pivo a žrádlo šťastní že sú v slobodnej zemi je tu x ľudí čo emigrujú (tí 2 Pakistanci tichí) a ??? ??? ??? pašerákov s x krabicami alkoholu Iráncov a v reštike replay zo včera fazuľový prívarok + ??? ?????? porcia 4000 reku ??? hneď vysvitlo že 40000 tak sme odišli od porcií škandál a ??? sme dali kus chleba čo sa??? ukradol??? ??? ??? ??? ??? z ??? v Turecku to nejde nápad minca na niti alebo drôte...! A všetky tie krabice vyložili??? na strechu a dole a ??? ??? a všetci pijú pivo a spievali a tancovali a fajčili a jeden klepal na bubon proste šaleli a jedna policajná prehliadka ??? ??? ??? ako v Iráne (len po Teherán) každých snáď 50 km stále ??? ??? bez povolenia??? štátu??? polícia stáli sme asi pol hodiny chodili po streche kutali v taškách ideme bielym nekonečnom akási zasnežená púšť cesta je širšia??? zľadovatený??? sneh je to krásne a nebezpečné keď sme poobede zastali zrazu sme sa ??? asi 15 ??? doprava sneží teraz Dalo číta Tretie oko a Miro stále je nadšený Tušením tieňa ja čítam Kvílenie od Ginsberga - // večer sme stáli pri ??? reštike ??? ??? všetko bolo za dolár ale mali chlieb bochník za 6000 úžasný chutil ako zväčšená tá vietnamská??? buchta perfektná so soľou a paprikou štipľavou ovšem ten zmrd owner nám dal len tú jednu že viac len s jedlom ??? ??? nám dali zasa tú sladkú hnedú hmotu ako ráno asi aj im sa to už prejedlo a čapatí je mi zle z tých zatuchlých natvrdlých placiek najmä keď tam bol ten chlieb - // ((v Iráne Zahedán pozor na život jazdí sa vpravo americké trucky a kamióny... ???))

Štvrtok 19. januára 1995

Štvrtok 19.1.1995 12:09(+1)-11:09CET 123: Skoro som zaspal. Tak som sa zobudil až okolo piatej okolo stále tie biele pláne a hory a tma bledá jasným mesiacom a sľubom svitania celý autobus spal a pustil som si do uší Žalmana (Padlí andělé...) a nádherne som sníval v tom kľude... // Teraz sme už len asi 400 km od Európy uvažujem že to svitanie dnes ráno bolo posledné čo som dnes v Ázii videl a vonku ??? nebol sneh len ??? snehy no teraz sú kopce okolo znovu biele a sneží a stále uháňame. Čítal som Gregory Corso ??? od Zábranu a rozhodne sa mi viac páči ako Ginsberg a zistili sme že títo "pašeráci" chcú emigrovať no nevedia kde tú wisku majú na predaj v Istanbule no nemajú to premyslené ??? očakávania je mi ich trochu ľúto a teraz som poslednú hodinku počúval ďalšieho Žalmana (Zachráňte koně) a sníval som očami v tej studenej kráse okolo asi pôjdem na tú žurnalistiku do Blavy novinárstvo by som nerád študoval niekde inde takto urobím štátnice dám si prihlášku na nejakú stavebnú či banícku kvôli istote že ma nevezmú na vojnu a prihláška a skúšky na UK... a ak ma na UK nevezmú idem do Austrálie a zistím čo tam a najlepšie keď teraz napíšem Seanovi nech sa mi tam obzrie aby som na tom pracoval // Stratiť všetky AmEx keď po ??? vo vedľajšej krajine a predať ich kšeftárom v Pakistane a Indii a Nepále ??? zmenári kópia len raz podpísané šeky (musia byť raz podpísané!!!) // ! kúpim falošné doláre v Prahe??? a tiež ich tam zmením - // Urobiť objav??? ??? cesta s M. na Stratený svet alebo ten labyrint obrovský v ríši Inkov či Mayov viď Souček M. je tá krvná skupina pH a všetko čo ja snílek folk dávne civilizácie Tibet western dobrodružstvo písanie... práskame to ďalej k Carihradu kedysi tiež pupku sveta je ??? a sneží snívam ďalej - // (akvárium všetko vymyť kamene nové ryby vzduch strojček...) // Okolo siedmej ráno sme stáli pri ďalšej reštike a pumpe takže akcia chlieb predali by ovšem po 10000 tak som vzal len 2 a spolucestujúci nám dali čaj a placky a tú hmotu sme mali odvčera no ale dali nám aj perfektné vegetariánske fašírky no príma raňajky a slnečnicové semienka slané pražené nikdy som také veľké nevidel! Ale už je všetko strávené už som zasa hladný ale už tak mi to nevadí lebo pocit snívania so Žalmanom o po???sti v tej ľadovej kráse a snehu je silnejší - sníval by som takto celé dni. // Iránci boli celkom bez seba pivom tancovali bubnovali spievali tlieskali ale ako sa začal blížiť Istanbul, akosi podivne tíchli, asi im začalo dochádzať, že to čo bude nasledovať už také radostné nebude obrovské cudzie tmavé miesto oni stratení v ňom presne o 18:18 CET sme prešli tým mostom ponad Bospor? po ľavej strane svetlá lodí na Marniarskom??? mori po pravej strane Čierne more tentokrát sme tlieskali my traja a pridal sa celý autobus konečne Európa. Mesto zhustlo postupne natoľko že sme sa ocitli v malej uličke na kopci po stranách zapadnuté autá celkom sme to tam zatarasili tam Iránci vystúpili aj s batožinou a visky proste ten debil arogantný šofér ich doviezol presne kam chceli no veď mu iste dobre káplo a vyhlásil aby sme vystúpili tak sme s chuťou urobili škandál najmä Miro má dobre silný hlas takže keď zahučal šofér a spol stiahli hlavy medzi plecia predsa nás mal odviezť na autobusovú stanicu nie sem do stredu ničoho dobre sme im vyčistili žalúdok keby chceli vyskakovať pohrozili sme im polišmi ovšem potom sme vystúpili a leftli Iránci ako zmoknuté sliepky na ulici medzi tými svetlami reklám a nápisov ten??? škuľavý amerikánec debil tiež nevedeli čo majú robiť hodili sme to do hotela a pýtali sa na Sultan Ahmed štvrť celkom pohoda na hlavnú tou super - ??? električka fakt jedinečná ale po 10,000 lír jednotná cena lístok a nedá (?) sa obabrať tam sme dali batohy do takého??? bufetu s kebabom atď a stále dvaja išli po baroch okolo s lístkom kde to bolo napísané (S.P.) keď som ja čakal pokecal som s kebabistom je to turecký iráčan vyštudoval fakultu TV v Bagdade no má smolu že je Kurd takže žije tu načierno chcel by zmiznúť na západ nevie ako prachy má nenápadne som mu poradil že som počul že sa dajú kúpiť pasy ale to on nechcel radšej by niekam dal prachy aby ho previezol do Nemecka. Bary boli samá voda a navyše nebezpečná jeden chlapík tiež chce ujsť??? že dal by aj 5000 ale nevie kto mu vymení fotku no to je už tvoj problém (ten feťák že zajtra o desiatej) OK medzitým sme sa pýtali aj na bývanie kebabista nás neprehovoril??? ale poradil že tam za Modrou mešitou v uličkách bude lacno a fakt sme našli penzión H. po 90,000 dali sme 7 dolárov traja akože ??? 3 poschodové postele ale len my traja tam tak sme ovšem Mirov nápad zasa dali ??? Dalo odpadol čoskoro do spacaku šílená zima žiadne kúrenie (ešte cez ulicu 3 x chlieb po 7,000 a čaj... super + soľ) my s Mirkom sme mali jedinečnú debatu o všetkom (life, universe & everything) a hlavne o cestovaní okolo sveta cez póly a jednotlivé svetadiely a najmä Južnú Ameriku a Strednú Ameriku najmä Aztéci Peru ten megalitový labyring atď dohodli sme sa že tam ideme na tri roky vyrazíme asi koncom tohto roka. Ešte predtým Mirek chce ísť do Tibetu ??? potom letieť z Bangkoku na Francúzsku Guyanu alebo Rio alebo čo ja Tibet neviem ale Južná Amerika idem to??? všetko Souček! Mirek vraví že keď sa podarí kšeft s tým starožitníkom tak sa ide hoci aj ja nebudem mať prachy to je jedno pôjdeme tak fajn štyria kúpime pušky dvojhlavňovky a mačety a hore??? povodím Amazonky a ??? a piedas cansados a Puerto Montt a Peru a Yucatan a Ohňová zem. Tak sme snívali ako malí chlapci lebo ??? fakticky sme až do druhej ráno alebo tak. // Namakáme špenielčinu a všetky knihy!

Piatok 20. januára 1995

Piatok 20.1.1995 124: [+ Omika 20.1.1994 (14:20 CET) Dalibor] Ovšemže sme boli unavení z tej debaty a z cigarety (aspoň ja) a zima tak sme pred deviatou nevstali kúpil som ďalšie tri chleby a urobili sme čaj nedalo sa sprchovať lebo došla voda v rezervoári všetci tu majú také??? vodojemy nie ??? vodovod o jedenástej sme šli tam ??? feťák no nič ??? sme sa na jednu adresu čo ??? včera ??? ovšem vysvitlo že to je proste colnica to by sme tomu dali. Ale zastavili sme sa - riadení osudom - v ck Lahor tam Pakistánec s Turkyňou? francúzska reč a rysy krása naliehal??? čo potrebujeme nech sa nebojíme a??? Miro že ale je to ilegálne on nato že on tu pracuje ilegálne ??? sme mu to povedali a on bol v obraze poslal nás do takej úschovne batožín pri Sultan Ahmed kaviarni neďaleko lenže tam nič vrátili sme sa už mu volali že obava aby sme to nezbabrali s policajtami atď ale debata že 1200 - 1500 za tie s austrálskym vízom lenže musí byť záujemca najlepšie bude keď zavoláme z domu a keď bude, prídeme. To je excelentný nápad lebo doma mám ešte jeden pas a jeden si ešte dám urobiť takže nemusím tu na ambasáde vybrať na dojazd dočasný pas OK ani Mirek nepredal ten svoj lebo je dočasný a navyše len do decembra 94... ani 20 DM p. Mohamad Monis adresu mám tak máme fajn kontakt! Zrazu klopi klop otvoria sa dvere vojde škuľavý Amerikán debil ovšemže bol všetko bluf prišiel sa poradiť??? čo ďalej ??? ??? celkom vedľa že zaplatil 20 USD za nocľah chudáčisko títo??? veľmi skoro zhasnú??? - - - // Beatli sme to späť k hotelu ešte tam v takom??? bazáre sme si dali predviesť??? koberce perfektní predavači za??? 300 dolárov už??? nesmierna špica, od tých 100 -- // Reku??? chalva či helva po turecky domov ale drahá kilo 150,000 kúpili sme za posledných 24,000 a drbli super s pistáciami jemnými??? a od??? sme sa za 3 x 10,000 elektrika na TOPKAPPI bus stn tam benzínka hneď prvé auto na Londra??? Camping tam ??? tirákov. Mirek bol bez seba radosťou a všetci hneď sme sa vrhli na DCA v červených montérkach??? milý že zajtra pôjde ale??? iní bufet - 2 a 1 2 kamióny vezmú ho a my s Dalom dlhšie... super tak DCA platil (Venca) pivo večer (my s ním zajtra Mirek dnes) a tie dva kamióny ušli Mirkovi takže pivo Pilsen EFES light plno (po 25) aj ryžu 25,000 s kečupom a majonézou a chlieb 7000 každý no krása a stálo to zato lebo DCA je ??? tá Líza je jeho s Mirkom reč o Indii ??? ??? kontakt??? na Andamanoch a tiež doma takže len preprava on pôjde s ním obaja sa toho riadne chytili a preto??? sme??? zasa??? hovorili??? o ??? ??? tak asi nejdem na školu... a ďalší PU a CL a jeden Slovák sivé ostré oči začínajúce šedivé vlasy huba mu mlela všetci??? výbuchy??? smiechu??? ako??? žena??? (matka?) ??? užili??? gestikulácia super prejav tak som ja spal u neho v IVECO Dalo v MAN a Mirek u DCA v Líze. (A tie vystatovacie reči vodičov...)

Sobota 21. januára 1995

Sobota 21.1.1995 125: Zobudil som sa s hrdlom v riti bolo zima a hlavne to všetko pivo v reštike sme s Dalom dali chleby kečup a ryžu Mirek išiel už o ôsmej s DCA nakladať??? tak sme ??? blbý TV program ten priblblý??? starý Turek v obleku asi majiteľ stále tu stojí celý deň pri peci bez pohnutia občas kasíruje??? a fajčí cigaretu naučený automatický pohyb lenivo zdvihnuté obočie nehybné... to je teda náplň života žrali sme sa nudou ani písať som nemohol lebo veci som mal v kabíne blaváka tá bola sklopená lebo sa vyberalo čerpadlo Slovák ide až v pondelok stále po nejakej ??? sme vyšli obzrieť parkovisko konečne sme ??? jedného z dvoch Baltrans NZ ide dnes večer išiel sa prevážiť OK aj Karči a Janči Turci??? s lámanou slovenčinou/češtinou/???/bulharčinou/ruštinou/turečtinou.. že teraz idú... pokec s ??? turecký Bulhar ??? ??? pred ??? ??? ??? ??? ??? ??? od 25 (tá ryža) po 80 kurča grilované a pivo 20-25, coke???, káva 15000 čaj turecký 8000 (???) čaj bežný 13,000 dá sa platiť USD (40000) DM (26000)... no NZ sa vrátili??? --> nič, môžu??? prekladať náklad - má o 2 tony viac na zadných kolesách... takže ak nezaplatí super bakšiš (nie) až v pondelok... vrátil sa Mirek s DCA vyzeralo??? že ich neodvážia??? ale dostali??? to??? aj papiere a plomba dali sme pivo (DCA) a povedal som Dalovi nech ide s nimi že ja už sa nejako dotrepem a behal som po ??? ale nič no je sobota zajtra asi tiež nič až pondelok // 1710 odišla Líza DCA s Mirkom a Dalom domov expedícia fakticky skončila podali sme si ruky Mirek že dovi na chate v piatok alebo v sobotu tak sme dohodli príde aj s Ivou svojou Dalo nečakaj ma v Blave viac ako deň Dalo sa mi poďakoval obom to bolo tak trochu ľúto bolo to vidno takže aspoň malé zadosťučinenie a potom nekonečný večer ??? vystatovania všetky historky najlepší bol mladík 22 rokov útly ??? kde narazil??? ??? ??? ??? ??? ??? za čo pokuta ako dkde ??? ako vážia váhy zárobky proste ako tí rybári v Troch mužoch v člne... V telke Turci??? majú ??? telku bežal film s Wynona Ryder ako dvaja zomreli a boli duchmi a tak fajn film lenže turecky podoba s maďarčinou nechce sa mi písať až je to zúfalé potom sme to drbli a spali - ale ešte predtým mi kúpili pivo aj ten pražák mi kúpil jedlo (vzal som ryžu) (obehol som aj iné zahraničné kamióny ale nič --> víkend...) (náklady??? vraj aj do Pekingu a vraj aj India ale niekto nevzal že to je nonsense...)

Nedeľa 22. januára 1995

Nedeľa 22.1.1995 126: Nemohli sme bez čerpadla kúriť motorom takže len batéria ale dalo sa to prežiť ráno chlebíky 2 kúpil a slaninka v kabíne na propánbutáne super lahôdka a čaj sypaný??? Veronika lekárska Štefan je fakt milý potom sme sedeli u Karčiho a Jančiho tam ??? pod sklom a debaty o tisíckach mariek ako šoféri zatajujú a ako si dávajú účtovať viac než čo stojí (oprava ai) no a potom došiel "starý Voda ktorý je starý jako sám čas" z HK dedo okuliare hrubé sklá sluchový zosilňovač v ľavom uchu už 40 rokov jazdí na tiráku dnes má prachov ako nikto lenže už je hluchý a senilný tak z neho má každý prču a babrú s ním chlapík len tak letel do Pchjongjangu? s mamkou??? aby si tam užil v ??? a televízor za 2500 mariek a super auto bude mať tiež Mitsubishi ??? ??? ako??? prvý v Európe 620 koní! a ??? ??? super ako??? ??? ??? strojček ??? 5600 dolárov... asi tak Karči ??? v TV ??? ??? ??? lebo ??? ??? (robota???) auto pred ofi??? ??? vyhral práve v ???! teraz ale nič nevyhral ale dal bonbóny a J. Walkera s Colou (Štefana si riadne váži!!! ??? domov, ...) celkom OK ??? tak išiel rozhovor??? vložil som??? sa čo chlapi ??? do Indie a jeden Slovák asi LC vraví že videl Bangladéš za 70,000 DM! Štefan sa chytil ??? ??? nezarobí teraz veľa vďaka tej ??? autom 10,000 DM minule bude??? voziť??? ??? IVECO čo má na leasing takto by ??? sám povedal že hej ty sa v tom vyznáš poznáš cestu jazyk prachy dobre ti zaplatím... a bolo to.. také 2 mesiace tam a späť šílene by mi to bodlo - tiež - netreba ??? ani hovoriť - // Dali sme teplú sprchu v hoteli na celkom ??? som sa pocítil a uvarili??? sme 2 ??? polievky francúzska/jarná väčšina ja s chlebom... a večer cola za colou a káva pivo som nechcel znovu reči ale bol film s ??? ??? Black Eagle tak bolo na čo čumieť a ??? tak??? som spriadal??? plány o ceste a tak - super mapy, ... // Okolo jedenástej už sa vykladali stoličky auto teplo dlho som spal??? super muzika na jednom??? FM carihradskom bez jedného slova blbého krásne náladové nočné piesne a okrem toho v hlave Južná Amerika a Amiga 4000 a laserka a môj byt a ??? na zmrzlinu a pizzu a pivo hocikedy. // Debata so starčekom ročník '31 od '51 jazdí bol v Peru 43 km od Limy na Tatrovke... ??? výplata --> dom, ... a v päťdesiatych (51-2, ...) Poprad --> spal??? u chlapa??? nad ??? 6 ??? ruky vo vreckách, Kišovce... ??? Štormek???, Tatry... kto ich raz videl ten ich miluje, celý sa rozžiaril že Poprad a Ťahanovce pri KE, ... .... riadne teraz jazdí ??? - Istanbul...

Pondelok 23. januára 1995

Pondelok 23.1.1995 11:29(+1)-10:29CET 127: Tak dnes hádam vyrazíme ráno dali sme slaninku s chlebom umyli riad potom som sa ja pustil sem do reštiky kde sedím doteraz a píšem znova akýsi blbý film a Maďari a Pišta mi nechal 50 nech si dačo kúpim (fajne pre istotu??? som kúpil helvu za 90,000 440g pre vodičov???). Idem si po kávu: // 11:47 ako som sa postavil že imde pre tú kávu vošiel??? Anthony Hopkins a ten??? holobriadok TruckDriver a že či nechcem kávu takže ma pozvali mám problém minúť tie peniaze. // 16:08 tak auto sa stále opravuje Štefan bude platiť ešte 400 mariek plus takže radosť radosť ale ??? ??? na Fandu??? a s Jarom??? sme sa doberali takže mi ušiel čas aj v telke bol riadny kečupák takže bolo na čo čumieť ??? som si kúpil jednu tyčinku ala Mars ale Turek za 10000 no žiadna sláva asi si na rozlúčku dám nejaké jedlo no dúfam že na rozlúčku že dnes odídeme alebo žeby som nakúpil chlieb ku tým ??? ??? konzerv čo sú v aute? // ((Včera - Štefan sa ma pýtal či si nechcem - zadarmo ovšem - zavolať domov ale nie chcem aby to bolo prekvapko.)) // Ktovie kde je Dali a Mirek možno už v Blave alebo takmer no hej len dúfam že naši sa o jeho príchode nedozvedia chcem ich prekvapiť nočákom skoro ráno cez všedný deň!!! // Tak som za zvyšok kúpil 2 chleby a poslednú neskávu a beatol to do auta kde kde som hodil Popradskú nátierku no ovšem a čaj a teplo bolo vďaka plynu a púšťal som so Dobeša a skúšal stanice rádia okolo siedmej prišiel Štefan že dnes už papiere nedostaneme... priamo že nech na neho nepozerám kľudne nech idem s niekým iným dnes ešte viacerí odchádzajú samozrejme som mu povedal že idem s ním myslím že bol rád povedal OK budeš sa so mnou mať dobre doveziem ťa kam chceš. // Normálne sledujem zlepšenie pamäti vďaka tomu že si musím pamätať všetky zážitky tá predošlá veta boli trochu pozmenené Štefanove slová. // Štefan zaplatil nakoniec 550 DM (mal zaplatiť 640 ale ???). // Do reštiky som už nešiel tak som zažíval a premýšľal a okolo jedenástej Štefan preparkoval ku Jarovi no nebola to sranda sú to machri. Auto nevyzerá veľmi opravené! // Potom Nedvědi ale hneď som spal bol som neviem začo veľmi sleepy.

Utorok 24. januára 1995

Utorok 24.1.1995 14:13(+1)-13:13CET 128: Tak ráno pečená slaninka hneď ako som našiel panvicu a čaj a endiaron a vitamíny ovšem zabúdam písať že mám už od soboty zasa hnačku ale nič hrozné tak tu počúvam kazety a rádio konečne som znovu našiel tú stanicu čo hrala tie super piesne bez kecov a reklám celé hodiny čo som vtedy nemohol spať je to 100.5 MHz normálne by sa zišlo vziať sem stereo dobrý radmg a nahrať pár kaziet sú tam reklamy ale len pársekundové a zriedka a krásne, krásne piesne. // 240678 - toľko máme na tacháči // O auto ďalej naľavo zaparkoval - červená nablýskaná Líza - p. Bastra taksme pokecali on že jak to že sme ešte tu a že či nevozím to ešte nevedel že ja som stopár tak som mu to vyjavil a že idem z Číny a Indie pozval ma na bramboračku a kávu sedel som za volantom u neho v strede chladnička normálne varič perfektný talk s tým vnukom (Patrik 15 r.) to bolo že napísal manželke kórejského prezidenta.... (vypustil šílenú zmes zvukov ktoré má tá bytosť ako meno) ktorá neviemkde študovala ako diabol a hovorí x jazykmi oi česky tak jej napísal že by chcel pre vnuka nejaké obstojné učenie v tom Hyundai a ona mu to prisľúbila že urobí čo všetko môže tak tam letel a boli hosťami u prezidentovej rodiny...! // No a v Peru to bolo v 60tych rokoch 6 rokov 650m jama špirálovitá cesta 11 Čechoslovákov traja sa zabili krajne nebezpečné lebo dážď nebezpečný úkryty??? kto nestíhal alebo frajeroval tatrovky Rusi??? tam mali záujmy tak zato šílené prachy 120 dolárov za deň doniesol domov milióny jazdil osobákom hore cez Panamu Mexiko až do Kanady ovšemže bol autom aj v Pekingu bol v Bombay v 1956 konvoj! (??? guličky???!) bol v Egypte, Zaire Lambarene --> tam 3 týždne ???! Viktóriine vodopády na Kilimandžáre Havla má za opilca??? jeho otec kolaborant s Nemcami Klaus je mozog ale sviňa všetci ostatní má prehľad super prehľad aj o histórii Čiech a Slovenska dátumy osobnosti bol vedúcim čaty kde bol ??? Mečiar! a??? PS slúžil v Červenom Potoku pri Domažliciach že fajn chlap doteraz ho navštevuje posledne bol u neho doma ??? v ??? (manželka Běta) povedal áno bol som konfidentom ŠTB ale koľkým ľuďom som ublížil? (...) // Tušil som super článok tak som začal premýšľať a príležitosť - taký budík digitálny ??? ??? z ??? z UK tam nesedí čas takže ??? čosi vyše dvoch libier tak či mi nekúpi --> adresa (páči sa vizitka) on mne tiež: JAN BASTRA, DYKOVA 1101, 500 02 Hradec Králové II; 049 / 32501, fax 32910 či 8? (Katka Meliorisová veľká kráska v Kišovciach reku Spišské Bystré účtovníčka??? na starej priemyslovke ktovie čo je s ňou (PP 1953) // Zotmelo sa a ??? som ??? hudbu a už som vedel že nepôjdeme ani dnes ale o pol ôsmej pribehol Štefan aj s papiermi že ideme! ešte sme dali praženice po 3 vajíčkach a ja pivo a kyslé uhorky a papriky a kúpil som za ten dolár posledný dva chleby a dve tyčinky LUNA (super! po 10) a s Bastrom som dohodol že ma vezme do Londýna --> chcem článok urobiť a v Londýne zároveň škola a múzeum a pozrieť! a o 2100 sme vyrazili a víchrica a pršalo ??? 300 km na hranice Kupikule??? tam váha hneď dal 10 DM ??? nič ??? ??? spíme asi o pol druhej.

Streda 25. januára 1995

Streda 25.1.1995 11:12(+1)-10:12CET 129: Stále sme na hranici teraz už "u Bulhara" Štefan všetko vybeháva už od siedmej. Som celkom bez seba z toho čo sa tu deje z toho musí byť článok pri prvej búde dnes??? ráno vyplázol 40 mariek potom som ja išiel inde musel som do ??? pre výstupnú pečiatku čakalo sa na plombára ten dostal 100 mariek ale to vlastnou vinou (sami si urobili plombu na Londre) potom 15 mariek váha ??? ďalšie ??? a pasy pod nimi dlhé ??? malborky OK OK ale ešte 50 mariek Štefan že nie ??? 600 mariek nemá... dal 40! Bulhar hned prvý chcel reku že všetko dal aj cigy aj prachy Turkom ďalej chlapík najprv že malborky??? pýtal drzo pýtal potom doklady teraz to vybavujú reku nedaj spojte sa nech nikto nedá nech sa to tu zablokuje nech nám hoci dorežú plachty kolesá všetko a nech sa o tom dozvie vláda riadny cirkus toto je šílené // Inak Bulharsko azbuka mladé roky koľko som nebol v Bulharsku mám ho rád išiel by som pozrieť Mičurin a Sozopol a náš kemping... raz tam ešte pôjdem! --> s rodičmi lacný benzín najlacnejší Rumunsko potom Bulharsko Maďarsko je drahé // Čím ďalej rozmýšľam tým viac sa teším na tie rozhovory v rádiu ako budem odpovedať čo je najkrajšie zážitky: ako zbožne??? ??? ??? ???, do ??? v Mongolsku, zapaľovače vo Vietname, epileptik bez pomoci, odseknuté údy žobrajúce // a Bastra a tieto??? veci??? na hranici // ešte platil doktora (???) ani nekukol len 15 mariek (včera večer ??? ??? a žiaruvzdorný??? superdarček idea) // (historka // (prídavné nádrže ako Elite kozmická loď a ideme do Indie, či auto?) // Išli sme hneď za hranicou nakúpiť koňak Metaxa po 13 DM Alexander 4 bol tam Slnčev brjag spomienka - 1 marka tak mi to Štefan vzal mám pre rodičov! // (pieseň Streets of London - takto India...) // (včera - hlasovanie o výbere do štvorky v Lausanne olymp.) // dnes --> olympiáda nič - bolo to jasné... chcelo by to oveľa viac peňazí... politika... ale ??? // v rádiu hovorili o košickom divadle --> už je asi v činnosti --> musíme tam ísť celá rodina! // tak sme to práskali asi dva??? kilometre na Somat??? parkovisko??? hotel oprava trysiek gumičky zlá robota... omeleta (2 DM) pivo šopský šalát celé 19 DM to sú svine. // potom pumpa pri gréckych hraniciach tam nafta len 30 fenigov za liter štyristo litrov aspoň pätnásť kuriev s pasákmi gestikulujúce jednoznačne a malí chlapci strkajúci si do úst svoje špinavé prsty a konečne sme to práskali Plovdiv potom diaľnica až do Sofie... Sofia... a smer rumunské hranice ale 30 km za Sofiou o pol desiatej sme zaľahli na parkovisku chlapík s dvojhlavňovkou ja som ešte posedel u Jara na čaj čo kdesi??? švihol fajn reč fajn chlapík nie je to sranda robota nebezpečná ale sloboda a asi 30000 mesačne minimum (jedna tam i späť) (15% z tamspäť + základný plat 4000 bakšiše idú do hrubých nákladov na české??? priznanie - super finta!) a potom sme so Štefanom dlho smiali nad predstavou ako sa ten chlapík nad ránom sám prepadne zrazu mu blysne v očiach a zakričí stoj lebo strelím)

Štvrtok 26. januára 1995

Štvrtok 26.1.1995 17:55(+1)-16:55CET 130: Ráno o ôsmej bulharského času (ako turecký) štart bez raňajok zlé cesty ľad sneh hory ale krása pláne??? zasnežené a modré nebo teplo ako kdepak ty ptáčku hnízdo máš no a o 950 prdlo plynové lanko no kto by povedal že taký turbo scifi stroj ako IVECO má plyn na lanku ako bicykel brzdu samozrejme chalani ani netušili ako to opraviť rozobrali pedál tak že ledva ho zložili nakoniec ja som strážil kamióny oni išli osobákom s majiteľmi reštiky (došli sme tam náhodou zotrvačnosťou) do dediny zvariť to 10 DM a podarilo sa to hoci nie je to naštelované ale od asi štvrtej ideme zasa na Orjachovo šťastie loď??? len asi hodinu sme čakali a odbavili pečiatky pekné baby pasažier 5 mariek truck 120 mariek veľký ??? skočil som ku kapitánovi morská??? loď kolos 5 x za deň teraz sediac v lajne na rumunskej strane (BECHET) Rumuni aspoň píšu latinkou ale boh im nerozumie to Bulhari sú mi tisíckrát sympatickejší čakáme ako nám to tu tí barbari prevrátia skrývame fľaše a cigarety (pár ich už pošlo) // // ako sme ??? ??? --> RT) // vš??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? celý štát odkedy som odišiel to isté... kdepak olympiáda...) // (špinavý boj proti prezidentovi) // (kodifikácia rusínskeho jazyka... OK o chvíľu ??? ??? štát --> nič proti nim ale vidí sa mi že sa tam zasa len ktosi nabalí prachmi) // (takto pri Poľsku gorali... o chvíľu spisovný jazyk... a ??? menšina...) // Išli sme až do polnoci a zapíchli to na stráženom parkovisku za T. severinom??? predtým cesta pozdĺž Dunaja tam tmavé??? svetlá Srbov... ??? most - hranica ???... // reštika aj a Štefan noha kurčaťa a hranolky a chlieb oni ??? štyri koňaky všetci traja super kávu --> 15 DM šílene sme sa nasmiali najmä na ??? totiž Jaro vybalil ako sa ??? lovia hady totiž chytí sa ??? oni ju ??? a potom potiahneš a zuby majú vonku to Števo bol v ofenzíve že to by ten had musel mať paradentózu to ??? rovnako môžeš klepnúť po hlave a zuby mu vypadnú išiel som sa pretrhnúť od smiechu že upratovačky sú najlepšie na to ??? // na hodinách v reštike som si overil že je čas ako v Turecku a Bulharsku teda stále o hodinu viac ako doma bolo pol druhej a išli sme spať ešte dlho sme sa smiali na tých hadoch // že odídeme o šiestej ráno // Sledoval som so Štefanom "duchov" na ceste. fakt že ??? ??? na faktických duchov, tí blbí Rumuni na ceste

Piatok 27. januára 1995

Piatok 27.1.1995 131 15:55(+0)=CET Sme na maďarskej hranici!!! smerom na Bekesczabu. Vyrazili sme o deviatej ovšemže cez tie hory šmýkalo sa potom rovina lemovaná strojmi zaparkovanými silný dážď potom z toho sneh pastieri ovcí v perfektných ovčích kožuchoch s palicami a baranicami mŕtvoly zrazených psov popri ceste zapadané snehom na Temešvár a Arad a sem. // Čas po 131 dňoch zasa stredoeurópsky čas už chytáme maďarské FM maďarčina aj tá mi je milá pripomína Opika Omika košické medvedíkové rozprávky... a Lindu tiež tam fakticky mám rád Maďarov Nemcov a ČS ako svojich, fakt. A potom Angličanov a Američanov. A tak. // Majú tu??? cukor? Že by ??? ??? dali do strašiaka???. // Žereš ako kyselina. Utrhol sa ako rozpráva. // Nemáš nejakú hodinu???? Že by si sa mohol vypchať???. // Dnes sme zjedli len jeden chlieb a popradská??? ??? ešte z Turecka chlieb od Jara sme hladní teraz v Maďarsku si dáme žrádlo. Musíme, musíme to potiahnuť domov!!! Stále premýšľam či naši vedia o Dalovi alebo nie a ak áno že čakajú už od utorka... - // okolo piatej sme sa zastavili na žranicu perfekt maďarská lovecká reštika kože na stenách drevené stoly a lavice dali sme rezne s hranolkami a kávu a fantu proste 25 mariek huh a pred šiestou sme vyrazili smer Budapešť a Blava ľahol som spať lebo chytím truck a vlak o 015 lenže som nemohol premýšľal som nevedel som sa dočkať nevedel som si uvedomiť že len čo sa zobudím budeme v Rajke a práskali sme to perfektnými maďarskými cestami a fakt som zaspal a o pol dvanástej ma Štefan zobudil že sme na hranici! // Veci som mal zbalené tak sme sa rozlúčili bolo to čudné po takom dlhom čase spolu že sa dohodneme o tej Indii a išiel som dopredu a zaželal som veľa šťastia Jarovi obľúbil som si ho a bežal som popri tých kamiónoch tak 2 kilometre // nikto o mňa nejavil záujem zbadal som jedno osobné auto v ňom sako a kravata kývol som im či ma nevezme ale pokrútil hlavou a odfrčal pasovák mi vraví že to bol Miklóš Duray... ale hneď som uzemnil nejakých Čechov na Liazke celkom som ich ohúril príbehom a -->

Sobota 28. januára 1995

Sobota 28.1.1995 132 3:25am CET Práskli sme to do mesta ovšem na Brno cez Lafranconi tak som vystúpil pri Dunaji a stopol taxíka menom Edo a ten ma vrhol na stanicu za pár malých??? slov o Číne ovšem bolo 0:31 a vlak bol v riti. Zmenil som 10 USD u trafikanta a ohúril som ho ale len po 29 žiadny bufet v okolí vlak o 350 s prestupom v Žiline kúpil som si lístok 160 Sk a vyrazil do mesta na mi???ku ma zastavil zarastený chlapík ja takých normálne priťahujem že chce korunu že slúžil vo francúzskych légiách medzitým tu na neho zanevrela frajerka ktorú neskonale miluje až tak že keď ju uvidí tak ju zabije ??? ??? ??? s jej manželom lebo je karatista a legionár??? a vialo z neho pivo mal stiahnuté rolety tak som ho opustil aj ja a na SNP je stánok BODEGA snáď jediný nočný bufet na Slovensku dal som amerického psa 17 a potom pizzu 17 a fantu 10 a potom som sa prešiel a dal si ešte burgera so syrom a ??? a hodil to busom smer stanica takmer som ale ??? došiel??? ??? na Lamač tak som sa vrátil pešo a u trafikanta kúpil Trucker kvôli Bastrovi a Indii za 25 asi a MARS 14.50 a teraz sedím v tom tmavom ale teplom vlaku do Žiliny čo nevidieť sa pohneme domov! prestup o 650 v Žiline a Poprad o 849! // Ako som tam stál pri Bodege okolo mladí ľudia študenti hokejisti muzikanti a inteligencia im sršala z očí ako tam svojimi oholenými čeľusťami drvili hotdogov a krásne ženské fakticky tu sú prekrásne ženy tak som ??? a bolo mi celkom jedno čo si myslia o strapatom vandrákovi so špinavým báglom čo je už tretie žrádlo a bezducho sa usmieva na svet okolo seba. // Tak končí moje putovanie okolo Ázie. - // Pozeral som na nich a začal som zisťovať čo cítim pri pohľade???, že som tu že som to prežil??? no cítil som najmä hlad, takže ...
 

  
Tomáš J. Fülöpp, Dalibor Šebest
 
1. Jan 1995 ~ 28. Jan 1995, Mumbai, India

 Asia At Dawn Dalibor Šebest Asia

Return to the article list.