Hĺbka samotou

Edited by Vacilando. Last updated 8. December, 2016.

Ráno cestou do práce, na motorke v tuneli, som premýšľal o tom, ako veľa úsilia musí človek vyvinúť, ak sa chce venovať nezvyčajným témam. Často ich totiž nemá s kým predebatovať, a tak v istom zmysle ostáva izolovaný a nepochopený.

Už z definície je jasné, že nezvyčajnými témami sa zaoberá relatívne menej ľudí. Pravdepodobne platí, že čím hlbšie sa človek niečomu venuje, tým viac je osamelý a tým viac úsilia musí vynakladať (ak o to stojí) na popis predmetu svojho záujmu pri kontakte s bezprostredným okolím. A naopak: čím je téma povrchnejšia, tým ľahšie sa zdieľa. O počasí či bulvárnej politike sa pozhováram aj s neznámou tetou na autobusovej zastávke, ale s kým hodím reč o prírode ako kvantovom počítači?

Napadá ma zaujímavo obrátená metafora: púť do exotických krajov. Dostať sa tam si vyžaduje veľa ústupkov (čas, povinnosti, peniaze, tvrdohlavosť). Cestovateľ žasne, v hlave sa roja postrehy a nápady, no tie sú väčšinou pre miestnych ľudí buď nezaujímavé, alebo z jazykových a kultúrnych dôvodov prakticky nekomunikovateľné. A blízki sú ďaleko.

Etymologicky, "bežná" konverzácia sa zdá byť protipólom "nezvyčajnej", "spoločenská" konverzácia zasa "nespoločenskej". A napríklad v angličtine je na spoločenskú konverzáciu výraz "pleasantries", čo naznačuje "príjemný" rozhovor. Zvyčajne naozaj ide o neškodné, všeobecné alebo osobné frázy. Možno že sa masovo zúčastňujeme na spoločenskej konverzácii z lenivosti začať naozaj premýšľať, alebo zo strachu pred obnažením nedostatkov, pred kritikou.

--

Keď dumám napríklad o otázke inteligencie komplexných sietí (ako Internet), o možnostiach a zmysle medzihviezdnej komunikácie (na čo sa spýtať, ak odpoveď príde o státisíce rokov), či o elementárnosti princípu neurčitosti (s ktorou sa Einstein nikdy nezmieril), v takých chvíľach som sám. S ľuďmi v okolí o tom môžem začať, ale diskusie príliš rýchlo stroskotajú -- predovšetkým na predsudkoch (etika, morálka, náboženské dogmy, navyknuté reakcie), na neschopnosti prinútiť sa logicky analyzovať problémy, na nedostatku čo i základných znalostí o téme, na chudobe vyjadrovacích nástrojov (vyšší slovník, metafory), a kvôli chýbajúcim spoločne známym odkazom na knihy, filmy, stránky a iné zdroje primárnych či zhlukových informácií. Okrem toho, zriedkavé otázky málokedy znamenajú peniaze a štúdium komerčne nepodložených vecí je luxusom.

Ak sa takýmto veciam venujem sám, som do istej miery nespoločenský: jednak hodinami strávenými na Internete či nad knihami, neschopnosťou jednoducho vysvetliť svoje záujmy laikom, a samozrejme mojou (isto povýšeneckou) nechuťou príliš dlho debatovať plytké a pominuteľné ľudské radosti a strasti.

A pritom existujú ľudia, ktorí sa zriedkavými a hlbokými otázkami vážne zaoberajú. Sú inštitúty a univerzity, kde vedci píšu vedecké práce a takéto teórie vášnivo diskutujú do závratných hĺbok. Sú takí, pre ktorých je všedná konverzácia nudou a plytkosť hanbou.

Tak... tým ľuďom ja závidím, tých chcem nájsť a spoznať, od nich sa chcem učiť, tak chcem žiť. Zatiaľ som ale vďačný aspoň za ten Internet. Dovi tam!?

Related links