Júnová kosba

Pred pár rokmi, v júni 2011, som sa vrátila z Bruselu a moja najbližšia cesta viedla na našu chatu pri Starej Lesnej. Tráva bola už vysoká, kosačka by to nezvládla, tak som sa dohodla s vajdom z cigánskej osady, že mi príde pokosiť ručne.

Vyzdvihla som ho cestou v osade a už som mu ukazovala čo kde treba, keď sme zrazu zbadali otvorené okno a povievajúcu záclonu na odvrátenej strane chaty! Inak široko-ďaleko nebolo nikoho, tak som bola vďačná, že je tam so mnou starší Róm, lebo neviem... Zažila som to už viackrát, ale je to zakaždým šok, keď si uvedomíte, že sa vám niekto vlámal do súkromia — je to drzosť.
Zavolala som kežmarskú políciu, lebo Stará Lesná patrí pod nich a ohlásila vlámanie. Službukonajúci policajt mi povedal, že musím byť trpezlivá, lebo už od včerajška riešia povodne a sú v službe viac ako 24 hodín. Áno, aj Studený potok bol rozbesnený a most po ktorom som prešla autom sa trošku otriasal. Cigáni ho svojpomocne spevňovali kamením.

Vajda so mnou hodinu čakal, ale potom odišiel. Obvolala som deti, išla som do najbližšieho penziónu na kávu, ale nestihla som ju ani vypiť, keď sa konečne objavilo policajné auto.

Dojali ma obligátnou otázkou, či mám nejaké podozrenie, kto to urobil... to keby som vedela! Moji kamaráti cigáni z našej osady to neboli, lebo ma jednak poznajú a poznali aj otca, a hoci patria medzi tých najbiednejších, majú svoju česť. Ale oni všetci tvrdili že vedia, že to mohli urobiť len cigáni z Veľkej Lomnice.
Policajti sa mi posťažovali, že už viac ako 24 hodín nespali a sotva stoja na nohách. Pýtali sa, čo z chaty zmizlo. To som, žiaľ nemohla v tej chvíli zistiť, lebo všetko bolo poprehadzované na dlážkach, a pomiešané, aj veci zo skríň. Až po dlhšom čase som postupne prichádzala na to čo zmizlo.
Kázali mi ísť za nimi na policajnú stanicu do Kežmarku, kde spíšeme zápisnicu. Pomohli mi vysadiť z pántov dve rozbité okná a uložili mi ich na zadné sedadlo.

Na lesnej ceste sme išli v pohode. Vo Veľkej Lomnici zapli maják aj sirénu a posunkami mi ukázali, že mám ísť za nimi. Bola to rýchlostná vložka na Rallye Veľká Lomnica - Kežmarok. Držala som sa ich ako kliešť, vzadu mi drnkali dve rozbité okná a vypadávali z nich posledné úlomky skla. Uľavilo sa mi, keď sme za Huncovcami ešte pred Turbínou zastali a oni išli riešiť nejaký priestupok nákladiaku a so zjavnou chuťou inkasovali pokutu. Nechcelo sa mi absolvovať ďalšiu rýchlostnú vložku, tak som im navrhla, že ja by som už aj išla do Kežmarku a počkám ich pri polícii. „Ale pani len počkajte, s nami tam dôjdete rýchlejšie“ bola odpoveď.
Mali pravdu. Aj ma napadlo, či to nerobia preto, aby po ceste nezaspali, aby ich tá siréna držala v strehu. Autá sa nám s rešpektom vyhýbali, zastavovali na krajnici a myslím, že sa dosť divili, keď videli ako húkajúce policajné auto zozadu prenasleduje a dobieha malý zúrivý Hyundai Atos. Celý čas som myslela na to, aby náhodou nespomalili a nenabúrala by som sa im do kufra.

Našťastie sme došli dobre. Zápis trval napriek dvom počítačom a dvom párom rúk neuveriteľne dlho. Obidvaja boli z nevyspatia spomalení. Riešilo sa napríklad kde je klávesa enter, kde je tlačiareň, kde sa tlačiareň zapína a čo stlačiť pri tlačení. Konečne som podpísala zápisnicu, poradili mi, kde je najbližšie sklenárstvo a ... dovidenia. Samozrejme o podstate tej zlodejiny sa už ani nehovorilo. Medzi rečou mi povedali že majú kopu takých prípadov a že ani tretina z nich sa nevyrieši. Hoci sa verejne hovorí, že to robia väčšinou cigáni z Veľkej Lomnice.
Pravdupovediac v tej chvíli mi to už bolo jedno, lebo som sa chcela konečne vymotať z vodou obkloleseného Kežmarku, plného obchádzok a mať za sebou aj tie okná.

Oknár bol milý, poradil mi najbližšiu kaviareň a o pol hodiny som si prišla pre okienka. Operatívne som zavolala kamarátovi Petrovi do Tatranskej Lesnej, či mi ich nepríde pomôcť založiť. Dohodli sme sa že o pol hodinu, tak som sa tešila, lebo veci sa hýbali.
Peter však prišiel až o hodinu mal nejaký problém s hosťami, takže som si okná zavesila sama. Bolo to prvýkrát v živote, ale aspoň som sa niečo nové naučila. Petra som ešte zo počkala. Kázala to slušnosť a okrem toho som sa mohla aspoň vyžalovať.

Gabriela Fülöppová
Poprad, Slovakia
May 17, 2014

Parents of this entryParents

Siblings of this entrySiblings

Tagscottageburglarystará lesnástory
LanguageSLOVAK Content typeARTICLELast updateOCTOBER 20, 2018 AT 01:46:40 UTC